Kniha V PAVUČINÁCH je voľným pokračovaním románu V ulitách. Autor Jozef Špaček Zostal svojmu kaleidoskopickému rozprávaniu, z ktorého sa skladá obraz priemerného slovenského intelektuála 20.rokov 21.storočia. Rodák zo Skalice sa nezaprie, románom sa ako vlákno pavučiny vinie história tohto starobylého mesta, ktorá je akýmsi náučným slovníkom, napísaným však ľahkým perom s dávkou humoru. Čitateľ dostane akoby dve v jednom. A Skaličan musí byť pyšný.
V najnovšom prozaickom súbore Jozefa Špačka sa v prvej časti objavujú mužskí hrdinovia z učiteľského prostredia, ktorí čelí rozmanitým problémom vyplývajúcim z ich nevyrovnaného súkromného života. Tieto situácie na nich pôsobia s fatálnou ťažobou (Kentaur, prestupná stanica, Ťažká diagnóza, Pascalov tieň). Ich osudy sú obohatené o tajomstvo a nečakané zvraty, pričom autor využíva humor a iróniu v kontexte Záhoria, najmä v rodnej Skalici a medzi jej obyvateľmi. Hrdinovia sú hlboko zakorenení v tomto regióne, ktorý skrýva tajomný magnetizmus (Stevenson na Záhorí, Žltý venček s bielou stuhou). V druhej časti súboru sa objavujú postavy s umeleckými sklonmi (básnik a fotograf), ktoré sa okrem kreatívnych problémov dostávajú do zložitých vzťahových situácií, vrátane ľúbostných trojuholníkov (Plachá vášeň, Koho kopú múzy?). Čitateľ nájde aj lyrické pasáže a nápadité erotické situácie, v ktorých sa postavy ocitajú náhodne i nenáhodne, spolu s odkazmi na literárne a neliterárne súvislosti. Autor tematicky a jazykovo prehlbuje svoje osvedčené umelecké postupy, najmä psychologický realizmus.
Kniha prozaika a literárneho kritika Jozefa Špačka (1950, Skalica) Od slova do SLOVA (Recenzie a príležitostné texty) svojím obsahom voľne nadväzuje na jeho publikáciu Nepovinné čítanie (2015). V prvej časti zahrňuje recenzie diel známych slovenských autorov a autoriek ako V. Mináč, L. Ballek, A. Hykisch, Ľ. Feldek, P. Vilikovský, P. Holka, J. Balco, S. Rakús, M. Kočan, J. Juráňová, V. Šikulová, I. Hudec, Ľ. Jurík, P. Pišťanek a mnohých ďalších, publikované v prevažnej miere v printovej či internetovej verzii časopisu SLOVO. Druhá časť obsahuje recenzie kníh inojazyčných autorov, najmä českých a ruských (napr. J. Čejka, K. Sýs, J. Zábrana, V. Sorokin, V. Nabokov a i.). V poslednej časti publikácie ide predovšetkým o texty späté s autorovou rodnou Skalicou a jeho známymi rodákmi P. Bunčákom a P. Dinkom. Autor sa vo svojej knihe usiluje o vystihnutie podstaty tvorivých zámerov jednotlivých autorov na základe pozorného textologického i významového skúmania hlavne prozaických diel, ktoré súvisí s charakteristickými znakmi poetiky jednotlivých tvorcov zasadenými do horizontálnych i vertikálnych kontextuálnych súradníc spojených s aktuálnym literárnym procesom.
Kniha obsahuje časopisecky publikované recenzie, ktoré podávajú ucelený obraz o zásadných dielach slovenskej literatúry. PhDr. Jozef Špaček sa narodil 8. 10. 1950 v Skalici, kde žije dodnes. Študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 1975 až do roku 2013, kedy odišiel do dôchodku, učil na Gymnáziu F. V. Sasinka v Skalici. Jeden školský rok (1986/1987) pôsobil vo funkcii riaditeľa Záhorského múzea v Skalici. Vydal prózy Na kobyle, na žrebcovi (1980), Neúplný rozvrh hodín (1986), Ruže a tŕnie (1991), Sever a iné túžby (1996), Niečo o abecede (2006), V ulitách (2008). Pre maturantov vydal príručku Slovenská a svetová literatúra k maturite (2000), je spoluautorom Slovníka slovenských spisovateľov (1999, 2005) a tiež učebníc literatúry pre stredné školy. Prózy, recenzie a literárno-kritické state časopisecky publikoval od roku 1975. Je členom Klubu nezávislých spisovateľov. Slovenský text.
Príručka pre maturantov - súhrn slovenskej a svetovej literatúry od najstarších čias po súčasnosť.
Kniha je zavŕšením voľného prozaického triptychu. Aj v tejto knihe sa autor uberá po osvedčenej ceste epizód zo života Huga Grefta ...
Špačkov knižný debut nám chce predstaviť západoslovenské mestečko Skalicu z 18. stor. za vlády Márie Terézie. Autor si zvolil formu historickej mozaiky, v ktorej množstvo rozmarných príbehov, anekdot, drobných žánrových obrázkov spája do jedného celku postava slovenského vzdelanca Huga Grefta, osvietenského voľnomyšlienkára, trochu buriča a pokrokára, potulujúceho sa po všetkých kútoch monarchie, prenasledovaného tajnou políciou a nepriazňou vlády. Greft vnáša do príbehu prvok tajomstva, záhady, hlavným cieľom knižky je však zobrazenie každodenného života tých čias, malých i väčších problémov a ťažkostí vtedajšieho človeka, dobrých zvykov i mravov. Takto v humorno-ironickom, nadľahčenom rozprávaní nám autor približuje kus našej národnej minulosti, hýriacej pestrými, trochu rozmarnými farbami. (záložka knihy)