Henrik Svensen Poradie kníh

Zemetrasenie v Lisabone v roku 1755. Cunami v južnej Ázii v roku 2004. Zemetrasenie v San Francisku v roku 1906. Hurikán Katrina v roku 2005. Všetky tieto prírodné katastrofy nespôsobili iba veľké škody a straty na životoch, ale aj zmenili históriu a naše premýšľanie. Kniha nórskeho geológa prináša príklady z dvoch tisícročí. Sú to nielen dejiny prírodných katastrof, ale aj dejiny ľudských reakcií na ne a schopnosti prispôsobiť sa extrémnym udalostiam. Henrik Svensen rozpráva príbehy mnohých očitých svedkov. Hoci sú spomínané katastrofy prírodným fenoménom, reakcie ich obetí bývajú často veľmi podobné, neraz v nich vidia varovanie bohov. Svensen predstavuje vedecký prístup ku konkrétnym udalostiam a podčiarkuje význam toho, aby sme boli na prírodné katastrofy dobre pripravení, pretože ich počet a sila bude vďaka klimatickým zmenám iba narastať.

Ústrednou témou knihy nórskeho geológa je, ako nás hory formujú a ako sa sformovali. Hory oddávna v ľuďoch vyvolávali strach a bázeň, zároveň ich ale aj priťahovali. Kniha sa venuje ich prírodnej a kultúrnej histórii, rozpráva o tom, čo o horách vieme a čo by sme sa ešte len chceli dozvedieť. Procesy, ktoré v reálnom čase trvali milióny rokov, predstavuje ako pôsobivé drámy, pri ktorých zabúdame, že opisované zrážky kontinentálnych platní a iné geologické procesy prebiehali rýchlosťou, ktorú by ľudské oko nedokázalo zachytiť. Venuje sa rozmanitým vysvetleniam pôvodu pohorí po celom svete, ako aj tomu, ako si ľudia ich vznik predstavovali v minulosti – neraz veľmi zábavne. Autor nezostáva iba pri geológii, rozpráva aj o dobývaní hôr horolezcami (a nórskej národnej traume, keď ich najvyšší vrch prvýkrát zdolal Angličan) či o posvätnej úcte k horám vo viacerých svetových náboženstvách. V mnohých kultúrach sú dodnes uctievané a plnia symbolickú úlohu. Celé storočia sa im venovali aj básnici a filozofi a ako ukazuje autor, rovnako pútavý a miestami až poetický môže byť aj pohľad geológa.