Kniha dáva štruktúrovaný prehľad základných teoretických a koncepčných smerov v pedagogike, ktoré ovplyvňujú všetky pedagogické úrovne - od verejnej a politickej rétoriky o výchove a vzdelávaní, cez projektovanie a plánovanie výchovy a vzdelávania až po konkrétne pedagogické činnosti vo vyučovaní.
Toto dielo komplexne analyzuje infiltráciu neoliberálnej ideológie do vzdelávania a jej dopady na všetky úrovne správy škôl. Rekonštrukcia vzniku a vývoja neoliberalizmu odhaľuje, ako tento prístup transformoval školské systémy a aktérov vzdelávania. Kriticky skúma pedagogický diskurz, ktorý sa zameriava na akontabilitu, štandardizáciu výstupov a neustálu evaluáciu kvality škôl. Neoliberalizmus mení aj ontológiu subjektu vzdelávania, pričom vykresľuje človeka ako celoživotného učenca a superdieťa, ktoré sa zhoduje s profilom moderných lídrov pracovného trhu. Dielo poukazuje na to, ako neoliberálna ontológia podnikateľa preniká do pedagogického diskurzu a ovplyvňuje školské reformy. Otázky sa týkajú toho, ako sa neoliberalizmus usídľuje v správe vzdelávania, aké riziká nesú reformy založené na ekonomických kritériách a akú moc má testovanie žiakov. Skúma aj vzťah medzi pedagogickým humanizmom a neoliberalizmom, a či sú vízie celoživotného vzdelávania ideologicky neutrálne. Dielo sa zaoberá aj zmenami v identitách učiteľov, rodičov a detí v neoliberálnom režime a otázkou, či sa univerzity stávajú podnikmi.
Akási malá mapa či mozaika zdrojov a dôsledkov vzdelávacej politiky tak, ako ju autor zo svojho pohľadu zachytával posledné roky a ako o nej písal smerom k širokej verejnosti v novinových článkoch či rozhovoroch pre viaceré denníky a iné médiá. Kniha zachytáva rôzne roviny a úrovne vzdelávacieho systému, takpovediac od jasličiek až po vysoké školy, pretože ide o spojené nádoby, ktoré by mali byť zastrešené súdržnou vzdelávacou politikou celého systému. To sa u nás akosi nedeje, vzdelávacia politika je dodnes rozbitá a rozpačitá, takže systém nefunguje v súvislostiach a v celku. Príbeh textov sa začína rokom 2016, keď sa na stole objavil ďalší z pokusov o reformu školstva v Slovenskej republike v podobe projektu Učiace sa Slovensko. Pokračuje cez rôzne epizódy v ďalších rokoch až po pandémiu a otázky, ktoré táto situácia nastolila ako podnety k zmenám vzdelávacieho systému. Časovo sa končí tam, kde Európu zasiahla vojna na Ukrajine a keď sa možno vynoria úplne nové otázky a iné pohľady na to, čo sa pre vzdelávaciu politiku stane podstatné. A hoci sme s úmyslami zmeniť vzdelávací systém podľa nových pravidiel od roku 2020 zase na ďalšej novej ceste, nedokážeme ani teraz predvídať, ako a kam povedie. No kniha nie je len o Slovensku a o slovenskej vzdelávacej politike. Má aj mierne exotickú príchuť a zafarbenie. Lebo to časové obdobie, ktoré zachytáva, bolo pre autora spojené aj s priamym a dlhým stretom so vzdelávacími systémami a kultúrami krajín juhovýchodnej Ázie, konkrétne Indonézie a Nepálu.
