Bookbot

Thomas Mann

    6. jún 1875 – 12. august 1955

    Paul Thomas Mann bol nemecký spisovateľ, filantrop a esejista prvej polovice 20. storočia. V roku 1929 získal Nobelovu cenu za literatúru.

    Sila a sláva literatúry
    Eseje
    Kniha zázračností
    Vymenené hlavy
    Čarovný vrch II
    Antifašistické prejavy
    • Mnohovrstevnatý príbeh sa odohráva na začiatku 20. storočia v luxusnom sanatóriu pre chorých na tuberkulózu v blízkosti Davosa. Do uzavretej spoločnosti ľudí trpiacich tuberkulózou prichádza na návštevu za svojím bratrancom mladý inžinier Hans Castorp. Choroba čoskoro prepukne aj u neho, a taksa aj Hansovi uzavrie normálny, zdravý svet. Castorp začína ako ostatní žiť vo svete čakania, ako s ním zhubná choroba naloží. V sanatóriu ho zaujmú dvaja spolupacienti - humanista a cynický jezuita. Castorp s nimi vedie diskusie o láske, živote, smrti, náboženstve, politických systémoch i spravodlivosti. V slovných súbojoch týchto troch protagonistov románu sa tak uskutočňuje svetonázorová diskusia o zániku starej spoločnosti a súčasne prebieha aj morálna a duchovná príprava na lepšiu budúcnosť.

      Čarovný vrch II
      4,5
    • Rozprávka námetom siaha do čias, keď Indovia hľadali pravdu o živote vo Védach a v pokynoch učených brahmanov. Jadro príbehu spočíva v zázračnom vzkriesení dvoch mužov „peknobokej Sity“, pri ktorom došlo k zámene hláv. Vynorila sa otázka, čo tvorí podstatu človeka — hlava, či telo. Spisovateľ v diele ukazuje nevyhnutnú závislost človeka od podmienok a spôsobu života, čím sa postupne vytvára jednota tela i ducha. A láska ženy k duši jedného a k telu druhého nie je nadlho možná. Mannova fantastická rozprávka očarí zvláštnym kúzlom indického spôsobu myslenia, plastickými opismi exotického prostredia a čistým, vybrúseným básnickým slovom.

      Vymenené hlavy
      4,5
    • Eseje

      • 286 stránok
      • 11 hodin čítania

      Výber z bohatého esejistického diela nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Thomasa Manna zahŕňa práce venované najpálčivejším otázkam doby i nadčasovým témam umenia a estetiky, či reflexie vlastnej spisovateľskej profesie, takpovediac nazretia za „oponu“, ktorá zakrýva prípravu veľkého literárneho diela. Štylisticky vybrúsené úvahy jednej z najväčších svetových literárnych osobností dávajú šancu nazrieť do jej nevšedného myšlienkového sveta i do spektra záujmov, ktorým sa venovala.

      Eseje
      4,5
    • Eseje o nemeckých a ruských klasikoch. Prelozila a poznámky napísala Júlia Májeková, verše prebásnil Viliam Turčány, úvod napísal Karol Rosenbaum.

      Sila a sláva literatúry
      4,0
    • Dve známe novely Thomasa Manna – Oklamaná (1953) a Smrť v Benátkach (1911) – to sú dve malé veľdiela, miniatúry, v ktorých sa ako v kvapke čistej epickej rosy odzrkadlil svet autorovho diela. Témou i dejom sú príbehy nielen eroticky dráždivé, výstredné, lež aj názorovo odvážne, podkopávajúce platnosť nejednej normy mravov najmä meštiackej a pokryteckej spoločnosti.

      Oklamaná
      4,0
    • Veľké rozprávačské umenie Thomasa Manna vovádza nás do súkromia patricijskej rodiny obchodníkov Buddenbrookovcov a predstavuje nám životný štýl, názory a dobové prostredie rodiny, sledujúc ju cez tri generácie v úspechoch, a sláve až po úpadok. Úpadok rodiny je i podtitulom diela. Kým však k nemu dôjde, čiara úspechov sa neraz zdvihne vysoko a krivka neúspechov nezdá sa hroziť katastrofou. Osudy troch detí Jána Buddenbrooka, Tomáša, Kristiána a Antónie, na rozdiel od ich úspešných predkov smerujú k zániku temer s fatálnou nevyhnutnosťou, i keď vonkajší lesk ešte vždy prekrýva prvky rozkladu. Bezperspektívnosť, ktorá sa zahniezďuje v dušiach žijúcich členov, podlamuje tvorivé sily, a ako letí čas, úpadok sa vždy viditeľnejšie črtá na obzore. V závere románu vidíme už len malú rodinnú schôdzu pozostalých a po nej nasleduje melanchólia.

      Buddenbrookovci
      4,2
    • Mnohovrstevnatý príbeh sa odohráva na začiatku 20. storočia v luxusnom sanatóriu pre chorých na tuberkulózu v blízkosti Davosa. Do uzavretej spoločnosti ľudí trpiacich tuberkulózou prichádza na návštevu za svojím bratrancom mladý inžinier Hans Castorp. Choroba čoskoro prepukne aj u neho, a taksa aj Hansovi uzavrie normálny, zdravý svet. Castorp začína ako ostatní žiť vo svete čakania, ako s ním zhubná choroba naloží. V sanatóriu ho zaujmú dvaja spolupacienti - humanista a cynický jezuita. Castorp s nimi vedie diskusie o láske, živote, smrti, náboženstve, politických systémoch i spravodlivosti. V slovných súbojoch týchto troch protagonistov románu sa tak uskutočňuje svetonázorová diskusia o zániku starej spoločnosti a súčasne prebieha aj morálna a duchovná príprava na lepšiu budúcnosť.

      Čarovný vrch I
      4,0