Ivan Kamenec Knihy

Slováci zažili v 20. storočí také množstvo štátoprávnych zmien, ktoré by iným národom vystačili na niekoľko storočí. Veď ešte stále žijú generácie, ktoré majú osobnú skúsenosť až so šiestimi rôznymi politickými režimami...

Kniha sa venuje vzniku a vývoju protižidovských rasových zákonov v r. 1939 - 1945.

Prezident, vláda, Snem SR a Štátna rada o židovskej otázke (1939-1945). Dokumenty

Výber z Kamencových historických textov, v ktorých autor pozoruje dôležité politické udalosti Slovenska i premýšľa o súčasnom videní historickej reality.

Verejné slávnosti sú kľúčovým nástrojom na reprezentáciu a konštitúciu spoločnosti, definujúc, kto je „náš“ a kto „cudzí“. V monarchiách sa účastníci identifikovali s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, a v demokratických spoločnostiach s historickými osobnosťami a udalosťami. Historici poukazujú na prepojenie religióznych a svetských prvkov, pričom dochádza k sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv. Kapitoly o náboženských, národných a politických festivitách začínajú v druhej polovici 17. storočia, keď sa katolícka cirkev snažila rekatolizovať mestá Uhorska. Biskupské vizitácie sa v 19. storočí transformovali na náboženské slávnosti, ktoré demonštrovali prestíž cirkvi. Protestanti, sláviaci sviatky skromnejšie, využívali verejné oslavy na pripomínanie významných udalostí reformácie. Kniha sa zaoberá oslavami Jána Husa na Slovensku, ktoré slúžili na prezentáciu národnej identity. V rámci slovenského národného hnutia vznikli národné slávnosti a púte na historicky významné miesta. Posledná časť sa zameriava na festivály ako nástroj upevňovania štátnej lojality, pričom uvádza príklady dynastických slávností, osláv prezidenta Masaryka a významných udalostí, ako je založenie prvej Slovenskej republiky.

Dr. Jozef Tiso 1887-1947 „Záujem o Tisovu osobnosť bude pravdepodobne aj v najbližších rokoch pretrvávať, čo podľa môjho názoru tkvie nielen v nespornom význame, zložitosti, protirečivosti a tragickom osude prvého slovenského prezidenta, ale vari ešte viac v prézentistickom aktualizovaní „tisovskej“ problematiky. Umelé politické konštrukcie pri hodnotení Tisu jeho poznanie v skutočnosti veľmi sťažujú a celý problém ďalej traumatizujú. Ak prijmeme tézu (a nemôžeme ju neprijať!), že Jozef Tiso bol významnou osobnosťou slovenských dejín, bez aprioristických plusových či mínusových znamienok by sme mali rešpektovať aj skutočnosť, že interpretácia jeho politického života patrí v prvom rade profesionálnej historiografii a nie politikom či propagandistom. Moja štúdia sa o to pokúsila – s rizikom všetkých omylov i subjektivistických prístupov. Má ambíciu viac klásť otázky a otvárať problémy, než na ne dávať hotové odpovede.“

Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso dodnes rozdeluje spoločnosť aj historikov. Ivan Kamenec sa vo svojej monografii zameral predovšetkým na kľúčové vojnové roky, keď vyvrcholilo pnutie v ľudovej strane aj v živote Jozefa Tisu, ktorý bol vždy viac politikom ako kňazom.

Kniha významného slovenského historika. Hľadá pravdivý obraz dejín slovenskej spoločnosti v dvadsiatom storočí.

Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso dodnes rozdeľuje spoločnosť aj historikov. Radikálne krídlo využívalo a neraz i zneužívalo Tisovu pasivitu a „politiku menšieho zla“ na presadzovanie vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy. Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra. Otázkou podľa autora ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským bremenom politickej a morálnej zodpovednosti.