Zmysel domu
- 104 stránok
- 4 hodiny čítania
Podtitul: Filozoficko-estetické pohľady na architektúru ako prostriedok organizácie priestoru pre život človeka







Podtitul: Filozoficko-estetické pohľady na architektúru ako prostriedok organizácie priestoru pre život človeka
Práca Jozefa Pauera je pokusom o náčrt genealógie súčasnej civilizačnej situácie úpadku. Odhaľuje hybné princípy moderny ako novoveku, aj časovú podstatu tohto pohybu (cyklickosť, linearita, návrat cyklickosti v linearite, rozbor pojmu a reality revolúcie). Načrtáva situáciu človeka a spoločnosti v kontexte globalizácie a napokon analyzuje deštruktívne aspekty pôsobenia oligarchického princípu v súčasnom usporiadaní sveta. Nejasnosť a deformácie sfér sociálneho života existujú tak v žitej prítomnosti, ako aj v súčasnom teoretickom uvažovaní o štáte, demokracii a občianskej spoločnosti. V myslení o problémoch demokratického usporiadania sa štát a občianska spoločnosť často nevhodne stavajú do protikladu a zanedbáva sa artikulácia sociálnych sfér. Tento zmätok sa ešte zhusťuje bujnením ekonomizmu, redukciou sociálneho a politického na ekonomické alebo vysvetľovaním spoločenských pohybov dynamikou ekonomiky a trhových vzťahov. Táto globalizovaná absolutizácia ekonomiky a obchodu oslabila súdržnosť spoločenského usporiadania a zároveň stimulovala sily rozpadu. Možnosť prekonať tento stav nespočíva v „škrtaní“ rozvojových programov, ale v kreatívnom konaní.
Táto monografia bola napísaná v rámci projektu "Civilizačno-kultúrne procesy v transformujúcej sa slovenskej spoločnosti", ktorý koordinuje Ústav literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.Uvažovanie autorov o filozofických problémoch dnes na Slovensku.
Do jaskyne: úvahy medzi modernitou, televíziou a tragédiou alebo globálna transformácia človeka a vznešenosť
Kniha J. Pauera je nezvyčajným vkladom do rozmýšľania o médiách nielen v slovenskom kontexte. V trojici nosných esejí knihy predstavuje fenomén médií celkom inak, ako by to urobila učebnica o médiách alebo ňou z cesty zvedená filozofická reflexia. Mediálne sa vpisuje do podkladu prepracovaného antropologického či ontologického základu. Latentne znepokojujúca plochosť a banálnosť zvyčajných premýšľaní o mediálnom sa vytratila, sme v situácii, keď téma vystupuje konečne v reliéfe. Vyvrcholením knižky je kapitola venovaná tragédii, na pôdoryse ktorej J. Pauer predstavuje opozitné sily usporiadania a rozpadu. Tieto sily prechádzajú cez filozofické úvahy a formujú ich od predsokratovských počiatkov filozofie až po najsúčasnejšie úvahy o vnímaní živého tela druhého...