Gillian Beer je britská literárna kritička a akademická pracovníčka, ktorá sa zameriava na literárnu históriu a teóriu. Jej diela sa vyznačujú hlbokým vhľadom do kľúčových období a autorov, s dôrazom na prepojenie literárnych diel s ich kultúrnym a vedeckým kontextom. Skúma, ako sa menili predstavy o prírode, vede a ľudskej identite prostredníctvom literárnych diel a ako tieto texty reflektujú širšie spoločenské posuny. Jej prístup kombinuje precízne čítanie so širokým interdisciplinárnym záberom, čím obohacuje naše chápanie literárneho vývoja.
The book offers a comprehensive exploration of the Romance genre from the medieval era to the 20th century, highlighting its evolution and interactions with other literary forms like gothic novels and realism. It examines influential writers such as Chaucer, Sidney, and Tennyson, and analyzes significant texts including Cervantes' Don Quixote and Coleridge's Kubla Khan, providing insights into the genre's development and thematic richness over time.
Neustále sa tvorím a pretváram. Román Vlny, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1931, patrí medzi najvýraznejšie experimentálne texty Virginie Woolfovej. Vlny sú polyfonickou fúziou vnútorných monológov šiestich hlavných postáv Bernarda, Susan, Rhody, Louisa, Jinny a Nevilla. Spoznávame ich útržkovite v intimite ich vnútorných monológov a sledujeme ich od detských čias, cez spoločné školské roky až po úlomky z obdobia ich stredného veku. Hoci pochádzajú z rôznych prostredí a majú veľmi odlišné osobnosti, jednako sa celý život schádzajú, rozchádzajú, pozorujú a porovnávajú. Veľmi dôležitou je v texte tiež postava Percivala, ktorý nikdy neprehovorí, ale ktorého prítomnosť má na všetkých šiestich silný vplyv. Experimentálna forma a naoko chaotické striedanie hlasov ponúkajú len krehké oporné body. Čitateľ sa stráca pod rozčerenou hladinou textu, aby sa o pár strán vynoril v rytmickom unášaní vĺn života. Tie sa tvoria, pretvárajú, miznú, aby sa v okamihu znova vytvorili, pretvorili a opäť zmizli. Virginii Woolfovej sa tak podarilo zachytiť nielen prchavosť okamihu, ale aj pravidelný rytmus a prúdenie plynúceho času.