Anatole France bol klasik francúzskej prózy, ktorého dielo sa vyznačuje vznešenosťou štýlu, hlbokým ľudským súcitom a pôvabom. Svoju kariéru začal ako básnik a novinár, no preslávil sa ako románopisec, ktorého postavy často stelesňovali jeho vlastnú skeptickú povahu a ironický pohľad na svet. Vo svojich dielach, ako napríklad v satirickom zobrazení ľudskej prirodzenosti či kritike okultizmu, France majstrovsky zachytával atmosféru svojej doby a kládol do popredia intelektuálne a morálne dilemy. Jeho neskoršie práce sa ponorili do hlbších filozofických otázok, čím si vyslúžil uznanie Nobelovej ceny za literatúru.
Historia o starym uczonym, bibliofilu zagrzebanym w książkach, oderwanym pozornie od życia, którego spotyka uczuciowa przygoda, zmieniająca jego dalsze losy. To także historia samotnego człowieka, wrażliwego na cudze niedole, którego główną zbrodnią jest posiadanie czułego i zdolnego do poświęceń serca. Snując tę opowieść o potrzebie kochania bohater-narrator traktuje z pewną ironią uczoność, głosi pochwałę świeżości uczuć i prostotę.