Jean-Paul Sartre Knihy

Dráma, ktorá sa s úspechom hrala na doskách činohry SND. V komorne ladenej hre sa Sartre zamýšľa nad témou: čo znamená smrť zaživa.

Esej Existencializmus je humanizmus má v Sartrovom filozofickom diele výnimočné postavenie. Sartre v nej prístupnou a zároveň myšlienkovo jasnou a presnou formou vysvetľuje podstatu tohto filozofického smeru, ktorý významne zasahuje až do našej súčasnosti.

Napriek tomu, že Jean Paul Sartre bez pochýb patrí medzi najvýznamnejších mysliteľov 20. storočia, jeho prítomnosť v slovenskom literárnom a prekladovom prostredí bola a je (aj v porovnaní s jeho existencialistickým súputnikom Albertom Camusom, ktorého podstatná časť diela bola v priebehu 90. rokov preložená a vydaná) hlboko neadekvátna. Vydaním zbierky poviedok - Múr sa tento dlh začne aspoň čiastočne splácať. Ak si uvedomíme, že okrem Cesty k Slobode, je to jediný do slovenčiny preložený autorov text za posledných viac než 40 rokov, slovenská spoločnosť má pri tomto autorovi čo doháňať. Pritom zbierka Sartrových poviedok - Múr je z hľadiska propagácie, či znovuobjavienia? tohto autora tou najlepšou cestou. Téma extrémne vypätých životných situácii v priebehu 2. svetovej vojny, ale aj pocity hlbokej dezilúzie meštiakov, žijúcich v akoby absurdnom svete, svojím majstrovským zvládnutím majú šancu osloviť stále nové a nové generácie premýšľavých čitateľov. Napriek istým nárokom na intelekt čitateľa, je Múr pravdepodobne pre širokú čitateľskú verejnosť, najdostupnejšia a aj najatraktívnejšia časť Sartrovej tvorby, ktorá si môže oprávnene robiť ambície na širšiu rezonanciu, a to nielen u odbornej čitateľskej verejnosti.

Vek rozumu je dielom z autorovej nezavŕšenej tetralógie Cesty k slobode, ktorá sa skladá z diel Vek rozumu, Odklad, Smrť v duši a nedokončenej Posledná šanca. Román Vek rozumu predstavuje zaujímavý dokument zo života parížskej bohémy štyridsiatych rokov 20. storočia, ale aj zaujímavé čítanie a hĺbanie o ľudskom živote....

Sartrov román Hnus predstavuje prvý priemet nového filozofického prúdu - ateistického existencionalizmu - do francúzskej umeleckej literatúry. Vznikol v medzivojnovom období, kedy človek zbavený tradičného hodnotového zázemia a poznania stráca nielen existenčnú istotu, ale odmieta i klasické historické vnímanie bytia a skĺzava do subjektivizujúcej roviny, v ktorej nanovo pátra po zmysle života. Jeho hlavný hrdina je intelektuál utápajúci sa v rozporoch, neschopný nájsť zmysel svojho jestvovania, ani sám pre seba ani v partnerskom vzťahu. V diele autor vychádza zo subjektívnej skúsenosti a s básnickou silou sa uchopuje témy hnusu, "chuligánsky" prevracajúc krásnu literatúru naruby, modelujúc hnus do podoby imaginárneho hlavného hrdinu diela. Dielo možno považovať za provokáciu, za osobnú dobovú výpoveď autora, za hlbinné psychologické pátranie v útrobách duše žitím zhnuseného človeka, za filozofickú stopou v beletrii - v každom prípade však patrí medzi klasické diela svetovej literatúry, ktorých preklad by nemal chýbať ani na slovenskom knižnom trhu.

Sartrovo filozofické dielo Slová nesie črty osobného bilancovania, ktoré sa vracia ku kľúčovým otázkam vynárajúcim sa v autorovej tvorbe. Poznačený dobou, ktorá svetovými vojnami otriasla postavením ľudskej bytosti a vychádzajúc z existencionalistickej línie búrajúcej tradičný hodnotový systém aj nazeranie na ľudské bytie, spochybňuje všetko - slovo, ako také, spisovateľa, ktorý pomocou slova vytvára len mystifikáciu, čistotu umenia, ktorú vníma ako prázdnotu, zaužívané doktríny, tradičné koncepcie skutočnosti, človeka a sveta. Až biograficky skúma vlastný názorový prerod v otázkach súvisiacich s poslaním spisovateľa od pociťovania zodpovednosti a naplňovania poslania v politických a ideových zápasoch doby, cez problém nadbytočnosti, až po bezmocnosť autora v zmesi komédie, lži a nepolapiteľnosti pravdy mať akýkoľvek dosah na čitateľa. Dospieva od výlučnosti po izolovanosť umelca. Táto filozofia poslania umelca, funkcie literatúry a umenia ako takého vyznievajúca ako pokus o vlastné zovšeobecnenie s vedomím ostatných, o syntézu a jednotu, doposiaľ chýba medzi dielami preloženými do slovenčiny. Slovenský čitateľ by o ňu rozhodne nemal byť ochudobnený.

Svazek přináší dvě Sartrova stěžejní prozaická díla – povídkový soubor Zeď (1939) a román Nevolnost (1938). Zeď vyšla rok po proslulém románu Nevolnost a obě díla pak vyústila na poli filosofickém spisem Bytí a nicota, který založil autorovu slávu jako ateistického existencialisty, ovlivněného filosofií Martina Heideggera.

Sešity z podivné války (září 1939–⁠březen 1940) francouzského spisovatele a existenciálního filosofa Jeana-Paula Sartra (1905–⁠1980) vycházejí u nás poprvé. Sartre je začal psát od prvních zářijových dnů 1939, když se po vstupu Francie do války s Německem nechal mezi prvními 2. září mobilizovat, dobrovolně opustil skvělou kariéru (již publikoval např. Nevolnost, Zeď, Imaginárno, učil na prestižní École normale supérieure) a odjel v roli meteorologa do posádky v porýnském Marmoutier. V prohnilém ovzduší „podivné války“ – několikaměsíčního vyčkávání zbraní a rafinovaného působení nacistické propagandy na podlomení ducha francouzských vojáků, měl na psaní dost klidu, mohl rozvíjet svou filosofii, ovlivněnou E. Husserlem a hlavně M. Heideggerem, téměř dokončit Bytí a nicotu, uvažovat o politice, přečíst a kriticky analyzovat úctyhodné množství literatury, a především uvažovat o lidských postojích ke světu, a zvláště o sobě. „Chci se změnit,“ píše na několika místech deníku. Jde hlavně o přerod pacifisty a antimilitaristy k člověku, jenž chce pochopit a přijmout válku jako svou „lidskou skutečnost“, do níž „byl vržen“. Z patnácti sešitů, jež Sartre popsal, než r. 1940 padl do zajetí, a jež hodlal vzhledem k deníkové upřímnosti publikovat až po své smrti, se jich zachovalo šest. Českému čtenáři přinesou mnoho cenných poznatků o dynamice uvažování jedné z nejvýznamnějších osobností 20. století.