Sigmund Freud Knihy

Výber štúdií Sigmunda Freuda Neurózy a sexualita je podriadený ústrednej myšlienke jeho psychoanalytickej teórie, ktorou je odhalenie významu etiologického momentu sexuality pre vznik neuróz a zdôraznenie existencie, vývinu a premien sexuálneho pudu v detstve pre psychosexuálny vývin dospelého človeka. Ústredným textom sú Tri štúdie k teórii sexuality, ktoré tvoria zásadný krok v tomto chápaní. Ďalšie práce sú rozpracovaním a ilustráciou jednotlivých aspektov tejto teórie pre vysvetlenie duševných procesov a zdravého alebo neurotického správania jednotlivca. Vysvetlenie línie vedúcej od infantilnej k zrelej sexualite v dospelosti otvára cestu k chápaniu napríklad homosexuality, sexuálnych perverzií, charakterových zvláštností a neurotických prejavov najrôznejšieho druhu. Prehodnotením významu sexuality v živote jedinca a novou teóriou neuróz položil Freud základ pre svoj ďalší výklad ľudských, spoločenských i kultúrnych fenoménov.

Výber z diela Sigmunda Freuda prináša štúdie o náboženstve a kultúre. Obsahuje tri kľúčové texty: Budúcnosť jednej ilúzie (1927), Časové úvahy o vojne a smrti (1915) a Nespokojnosť v kultúre (1929). V Budúcnosti jednej ilúzie Freud skúma podstatu náboženstva ako sociálneho fenoménu, definujúc ho ako kolektívnu nutkavú neurózu a zvažujúc možnosti jeho zániku. V štúdiách o vojne sa zaoberá psychoanalytickým pohľadom na vojnu a formuláciami, ktoré sa týkajú modelovania afektívneho života na vylúčenie agresívnych pudov. Analyzuje aj postoj k smrti v kontexte vojny, ktorá narúša pocit nesmrteľnosti a odhaľuje základné pudové potreby. Nespokojnosť v kultúre predstavuje kriticko-teoretický pohľad na kultúru a jej funkcie, kde Freud rozvíja myšlienku o protiklade kultúry a pudov. Poukazuje na represívnu funkciu kultúry, ktorá vedie k nepriateľstvu a kolektívnej neuróze, pričom cena za kultúrny pokrok je strata šťastia a nárast pocitu viny. Otázku terapie neurotickej kultúry a konfliktu Erosu a deštrukčného pudu však necháva otvorenú. Tieto texty zásadne ovplyvnili diskusie o náboženstve a kultúre v 20. storočí a dodnes.

Jensenova novela je príbehom mladého archeológa Norberta Hanolda, ktorý sa vyberá do Pompejí, aby sa stretol s preludom ženy z antického reliéfu. Toto stretnutie v zrúcaninách pod horúcim slnkom ho vracia späť do reality a vedie k sebapoznaniu, pričom sa stáva terapeutickým procesom. Dielo, s melancholickým nádychom a brilantnou štylistikou, ostáva aj po rokoch atraktívne, hoci autor je zabudnutý. Jeho meno prežilo vďaka interpretácii diela Sigmundom Freudom, zakladateľom psychoanalýzy, ktorý sa narodil v roku 1856 a študoval vo Viedni, kde otvoril lekársku prax. Freud vo svojich prácach od roku 1895 rozpracoval teórie nevedomia a duševných procesov, ktoré ovplyvnili medicínu, psychológiu a ďalšie oblasti. V štúdii Blud a sny v Gradive z roku 1907 sa Freud pokúsil o analýzu literárneho textu pomocou psychoanalýzy, pričom predpokladal, že vymyslené sny sa dajú vykladať rovnako ako skutočné. Pristupoval k psychike fiktívnych postáv ako k skutočným a k textu ako k klinickej správe, ktorá opisuje proces liečenia bludu.

Smútok a melanchólia, človek a nevedomie, o pôvode ohňa – také sú hlavné témy ďalšieho výberu zo štúdií Sigmunda Freuda, lekára a psychológa, zakladateľa psychoanalýzy.

Sigmund Freud (1856 - 1939) – rakúsky lekár, neurológ a psychiater. Tvorca psychoanalýzy a psychoanalytickej terapie neuróz a nervových ochorení. Jeden z najvýznamnejších mysliteľov 20. storočia. Vo svojich dielach vychádzal z chápania primátu nevedomia a nevedomých duševných procesov v psychike jednotlivca. Svojím konceptom nevedomia a jeho dynamiky, chápaním štruktúry osobnosti, detskej sexuality, psychického vývinu, obranných mechanizmov a procesu psychoterapie zásadným spôsobom ovplyvnil prístupy a uvažovanie v súčasnej psychológii, medicíne, antropológii, pedagogike, ale aj v teórii kultúry, až po skúmanie náboženstva a semiotiku. Hoci Freudova teória prešla od jeho čias mnohými zmenami, diskusie o nej a jej rozvíjanie pokračujú aj v súčasnosti. Dielo Sigmunda Freuda svojím rozsahom presahuje možnosti čitateľa oboznámiť sa s ním v jeho celku. Výber z myšlienok a úvah chce uľahčiť orientáciu v chápaní duševného sveta zakladateľa psychoanalýzy a zároveň priblížiť hlavné okruhy problémov a témy, ktorými sa zaoberal. Ukážky z Freudových prác sú preto zvolené tak, aby poskytli celkový a čo najkomplexnejší pohľad na psychoanalýzu a jej aplikácie v rozličných oblastiach i na život jej tvorcu. Zároveň však tieto texty nie sú natoľko teoreticky náročné, aby bežnému čitateľovi neposkytli skutočný čitateľský zážitok a aby ho neviedli a nepodnecovali k vlastným úvahám o človeku a jeho mieste v celku bytia.

Z množstva chorobopisov svojich pacientov vybral Sigmund Freud niekoľko najzaujímavejších a rozhodol sa ich publikovať. Každý z nich určitým spôsobom ilustruje jeho chápanie neurotických ochorení a koncepciu psychoanalýzy. Okrem odbornej hodnoty majú tieto texty vynikajúcu literárnu úroveň. Dokazujú autorovu schopnosť majstrovsky analyzovať ľudské vnútro, odvahu povedať pravdu aj o jeho temných stránkach duše, správaní a motivácii človeka, o dobe a morálke. Portrétmi Dory, Malého Hansa, Človeka s potkanmi, dr. Schrebera i Človeka s vlkmi sa „detektív erotických citov“ zaradil nielen ku klasikom psychoanalýzy, ale aj medzi významné literárne postavy svojej doby. Freudove Psychoanalytické chorobopisy sú teda nielen zárukou poučenia, ale aj hlbokého čitateľského zážitku.

Vo svojom poslednom diele sa zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud (1856 - 1939) vracia k problematike náboženstva, tentoraz však z iného, menej kritického aspektu, ako v predchádzajúcich prácach. Svoju pozornosť sústreďuje na postavu Mojžiša a jeho úlohu pri vzniku monoteistického židovského náboženstva a formovaní židovského národa. Vyslovuje pritom viacero odvážnych hypotéz a nových pohľadov. Vychádzajúc z psychoanalytického chápania (trauma - latencia - návrat potlačeného) skúma vznik a fenomén náboženskej viery u Židov a kresťanov a rozoberá podstatu i príčiny antisemitizmu a nenávisti voči Židom. V tejto práci sa Freud pokúsil o istý druh psycho-historického skúmania a zároveň vyjadril aj svoje osobné názory na dobu, v ktorej žil. Hoci mnohé jeho postoje sú dodnes predmetom búrlivej diskusie, kniha je cenným príspevkom k psychológii náboženstva, antropológii a teórii kultúry.

Výber zo štúdií rakúskeho lekára a psychiatra Sigmunda Freuda (1859 – 1939) sa sústreďuje na dve ústredné témy jeho psychoanalytického skúmania – na lásku a sen. Autor sa na základe svojej teórie psychosexuálneho vývinu zaoberá problematikou sexuálneho a ľúbostného života, pričom sa nezaujíma o javové podoby lásky, ale hlavne o jej nevedomé korene, typ voľby ľúbostného objektu, vnútornú psychickú dynamiku u jedinca a jej schopnosť u dospelého človeka. V štúdiách o sne – sen nazýva Freud „kráľovskou cestou do nevedomia“ – autor rozvíja chápanie sna ako splneného želania a na základe psychológie nevedomých procesov skúma, ako v snoch vystupuje potlačený obsah psychiky a telepatické fenomény. Majstrovsky napísané eseje v tomto výbere sú dôkazom toho, že Freudovo dielo je aj dnes pre čitateľov zaujímavé, inšpirujúce, podnetné v úvahách o človeku a jeho existencii.

Štúdie o hystérii, ktoré spoločne napísali a roku 1895 vydali Josef Breuer (1842 - 1925) a Sigmund Freud (1856 - 1939), sa dnes považuje za prvú prácu klasickej psychoanalýzy. Autori sa v nej síce venujú problematike chápania a liečenia vtedy módnej choroby - hystérie a pokúšajú sa o jej nový koncept v podobe tzv. konverznej hystérie, ale zároveň ponúkajú nový pohľad na duševný život jednotlivca, popisujú účinnosť novej psychoterapeutickej metódy (katartnej techniky) a nové pojmy, čo postupne vedie k vytvoreniu metód a prístupov psychoanalýzy. Slovenský preklad obsahuje okrem slávneho prípadu Anny O. (vlastným menom Bertha Pappenheim) a ďalších, aj príspevok Josefa Breuera, čo umožňuje porovnať odlišné prístupy Breuera a Freuda k podstate hystérie a spôsobom liečenia. Hoci základné pojmy psychoanalýzy a jej dôležité myšlienky v práci ešte nie sú plne sformované a mnohé časom podľahli pretvoreniu, možno ich v nej už nájsť v zárodočnej podobe. Aj preto ju treba chápať ako základný a východiskový text pre štúdium a skúmanie ďalšieho vývinu psychoanalytického myslenia a terapeutickej praxe.

Štúdie rakúskeho lekára a psychiatra Sigmunda Freuda (1859 – 1939) zahrnuté v tomto výbere sú venované psychoanalytickej interpretácii podstaty umeleckej tvorby, funkcie umenia a osobnosti umelca. Na základe analýzy rozprávok, divadelných hier Shakespeara, Ibsena a ďalších spisovateľov a textov podáva autor originálne vysvetlenie vzťahov postáv a ich konania. Venuje sa aj osobnosti a postavám z diel Dostojevského a Goetheho. Štúdie o Michelangelovej soche Mojžiša a o fantastických poviedkach E. T. A. Hoffmanna patria k tomu najlepšiemu, čo psychoanalýza priniesla k analýze podstaty umenia a umeleckej tvorby. Tieto Freudove práce, ktoré prvý raz vyšli v slovenskom preklade pred dvoma desaťročiami, podstatným spôsobom prispeli k teoretickým diskusiám o vzťahu umenia a psychoanalýzy, ako aj k prehĺbeniu poznania ich autora, tak často citovaného, no dodnes u nás málo vydávaného.