Maurice Cranston bol britský mysliteľ, ktorého dielo sa zaoberalo širokou škálou tém od histórie slobody a liberalizmu po politickú teóriu. Preslávil sa ako biografi a intelektuálny historik, ktorý skúmal životy a myšlienky kľúčových postáv osvietenstva aj modernej éry. Jeho práce sa vyznačujú snahou o zrozumiteľné vysvetlenie zložitých filozofických a politických konceptov, čo z neho robí prístupného autora pre široké publikum. Cranston sa venoval aj publicistike a písaniu pre rozhlas a televíziu.
Recognized for its cultural significance, this work contributes to the foundational knowledge of civilization. It has been selected by scholars for its importance, highlighting its role in understanding historical and societal contexts.
Zdrvujúca kritika sociálnych pomerov vtedajšej francúzskej monarchie je ukotvená do širšieho kontextu úvah o ľudskom jedincovi jeho poslaní a smerovaní. Rousseau je nanajvýš skeptický voči pokroku ako jednostrannému smerovaniu k zdokonaľovaniu technických zručností a zvyšovaniu materiálneho blahobytu. Kritizuje tiež hlavný nástroj pokroku, vedu Tým, že študujeme človeka, stávame sa neschopnými spoznať ho, tvrdí a polemizuje tak s (už vtedy) prevládajúcim zameraním európskej civilizácie. V protiklade k rozumu vyzdvihuje úlohu vášne, počiatok nerovnosti vidí v súkromnom vlastníctve. Nerovnosť vzrastá a upevňuje sa súbežne s pokrokom ľudstva. Rousseauov výrok podľa ktorého „mravná nerovnosť, oprávnená len právom normatívnym, je opakom práva prirodzeného“ bol jednou myšlienkových rozbušiek Francúzskej revolúcie. Štylisticky vybrúsené dielko patrí k najvplyvnejším a najčastejšie citovaným filozofickým spisom všetkých čias. Každý kultúrny národ by mal mať preložené všetky diela zo zlatého fondu svetovej literatúry. O to zarážajúcejšie pôsobí, že toto dielo nebolo dosiaľ preložené do slovenčiny.