Edna H. Edna Hatlestad Hong Poradie kníh (chronologicky)

Kierkegaard concluded his studies in theology and philosophy with a dissertation on irony, which became the foundation of his thought and writing. He focused on Socratic irony, analyzed through Xenophon, Plato, and Aristophanes. He views Socrates as an independent figure, distinct from Plato's dialogues, and defends Aristophanes' non-philosophical approach, which better captures Socrates' sense of irony. Aristophanes' negative portrayal of Socrates paradoxically reveals what Socrates aimed to achieve through irony—questioning the presumed ownership of truth and knowledge. Ironical questioning leads to introspection and the search for personal existential answers. Kierkegaard learns the mastery of irony from Socrates and seeks to disrupt the contemporary leveling and faith in science and progress that suppress individuality. He believes people suffer from an excess of knowledge that obscures their personal existence. This work serves as the starting point for Kierkegaard's oeuvre and contains the seeds of existentialism. Irony liberates but does not provide a positive guide; it represents "absolute negativity" and the first step toward self-discovery. Kierkegaard adhered to the maxim "know thyself" throughout his work, with irony as his constant companion. He further reflects on the irony of romantic authors and praises Shakespeare's controlled irony, which allows characters to remain "their own artists."

Kierkegaardova kniha o zúfalstve chce čitateľovi zasiahnuť do života. Chce sa ho dotknúť na citlivom mieste, vyrušiť a vyprovokovať ho. Kierkegaard predstavuje zúfalstvo ako chorobu ducha a tvrdí, že je oveľa rozšírenejšie, než si bežne myslíme. Zúfalstvo je stav vnútornej nerovnováhy a nezmyselnosti, je to stav, v ktorom človek nie je sám sebou. Vlastné zúfalstvo si často neuvedomujeme, utekáme pred ním a tvárime sa, že neexistuje. Lenže zúfalstvo je prítomné, niekedy v menšej, inokedy vo väčšej miere. Iba výnimočne sa stáva, že človek vôbec nie je zúfalý a dosiahol stav vnútornej rovnováhy a sebaprijatia. Kierkegaard predstavuje široké spektrum podôb zúfalstva: ukazuje, ako človek nechce byť sám sebou alebo ako chce byť sám sebou nezmyselným spôsobom. Ukazuje, ako nás ničí naša povrchnosť, rojčenie, strach, úzkoprsosť, uzavretosť či vzdor. Vykresľuje komické i démonické podoby zúfalstva. Zúfalstvo však môže človeku aj pomôcť. Vďaka nemu môže odhaliť to, kým je, spoznať svoju duchovnú vznešenosť. Priznať si vlastné zúfalstvo je prvým krokom k tomu, aby sme sa mu vzopreli a prekonali ho. Kierkegaardova kniha bola preložená do mnohých jazykov a zaznamenala svetový ohlas, veľký úspech mala napríklad v Nemecku, USA a Japonsku.