Stanisław Lem Knihy

Dielo Golem XIV je jedným za najvýraznejších intelektuálnych dobrodružstiev žijúcej legendy literatúry science fiction Stanislawa Lema (1921), inovátora a zároveň klasika tohto žánru.

V knihe sa stanete svedkami strhujúceho príbehu šiestich astronautov, ktorí havarujú na nepreskúmanej planéte Eden. Stretnú sa tam s čudesnými rastlinami, zvieratami, s fantastickými dopravnými prostriedkami a s obludnými a pre pozemšťana nepochopiteľnými javmi v živote obyvateľov Edenu.

Keď psychológ Kris Kelvin dorazí na planétu Solaris, jeho úlohou je skúmať záhadný oceán na jej povrchu. Niečo však nie je v poriadku. Na palube výskumnej stanice ho začnú prenasledovať bolestivé spomienky na bývalú lásku, ktoré sa zdajú viac ako len obyčajné preludy. Niečomu podobnému čelia aj ostatní výskumníci, ktorým sa vynárajú dávno potlačené a náhle hmatateľné zážitky. Vedci sa domnievajú, že oceán je v skutočnosti obrovským mozgom, ktorý vytvára tieto spomienky z neznámeho dôvodu. Je možné, že majú pravdu?

Vo svojom pomerne rozsiahlom a všestrannom diele odmietol povrchný opis technického pokroku budúcich civilizácií; povýšil science-fiction na artefakt, v ktorom sa myšlienkovo náročne uvažuje a umelecky predvídavo znázorňuje, aké môžu byť dôsledky, ak ľudstvo neodmietne vojnu vo všetkých súvislostiach, pretože človek, ak sa má zachovať ako druh a vybudovať spravodlivú spoločnosť na najvyššej úrovni, vždy bude mať dosť úloh, aby zodpovedne vyriešil problémy, ktoré súvisia s jeho biologickou a spoločenskou dimenziou.

Legendarne dzieło Lema. Synteza myśli człowieka ery techniki i nauki. Prorocza wizja rozwoju świata, która spełnia się na naszych oczach. Co się stanie, gdy cywilizacja wyzwoli się z ograniczeń materialnych i technologicznych? Jakie będą etyczne i filozoficzne konsekwencje rozwoju technologii? Czy sztuczna inteligencja zastąpi człowieka? Summa technologiae po raz pierwszy ukazała się w 1964 roku. Lem, zafascynowany różnymi dziedzinami nauki i techniki, chciał w niej zawrzeć – oczywiście w swoim niepowtarzalnym stylu – najważniejszą wiedzę i wyzwania człowieka współczesnego. Kilkaset lat wcześniej podobny cel przyświecał św. Tomaszowi z Akwinu, który w dziele Summa theologiae dokonał syntezy człowieka średniowiecza. Lem widział przyszłość, która teraz staje się naszą rzeczywistością. Wirtualna rzeczywistość w książce nazwana została „fantomatyką”. Sztuczna inteligencja – „intelektroniką”, z kolei przechowywanie i wyszukiwanie informacji – „ariadnologią”.

Polský spisovatel Stanisław Lem (1921–2006) je známý především jako autor žánru science fiction. Neméně důležité, u nás přitom téměř neznámé jsou Lemovy publicistické texty, v nichž se zabývá především kybernetikou, informatikou, genetikou, robotikou, internetem a dalšími tématy, která úzce souvisejí s civilizačním pokrokem. Právě díky těmto textům se Lem záhy proslavil jako prognostik, jenž byl leckdy sám překvapen, když se objevy, které kladl do vzdálené budoucnosti, začaly uskutečňovat už za jeho života. Do výboru jsou pro podání uceleného obrazu Lemovy tvorby zařazeny také ukázky z jeho životopisu, v nichž se vyjadřuje k nejdůležitějším událostem 20. století. Rozpadla se světová socialistická soustava, došlo ke změně politického systému, což provázely v naší části Evropy změny nejen ekonomické. Současně začala nabírat na obrátkách revoluce v oblasti biotechnologií a zpracování informací. To vedlo k podstatným změnám v lidské kultuře i způsobu života. K těmto novým jevům přistupuje Lem jako zastánce tradičních hodnot, pamětník předválečné éry, který s jistou nedůvěrou sleduje zázračná zařízení nových časů, jež mají usnadnit život. A jeho skepse je mnohdy oprávněná... Na základě předkládaného výboru budou konečně moci i naši čtenáři posoudit, do jaké míry byly a jsou jeho předpovědi nadčasové. Výbor sestavil, z polštiny přeložil a doslovem opatřil Pavel Weigel.