Kurt Vonnegut bol americký prozaik, satirik a grafický umelec, známy svojimi dielami, ktoré spájali satiru, čierny humor a sci-fi. Jeho štýl, ovplyvnený novinárskou prácou a vojnovými skúsenosťami, sa vyznačuje nezdobnosťou a prenikavým pohľadom na ľudskú podstatu. Sám seba označoval za humanistu a socialistu. Jeho diela často skúmajú témy vojny, absurdity existencie a spoločenských nedostatkov s jedinečnou zmesou humoru a tragédie.
Mladý Američan, žijúci v predvojnovom Nemecku, sa dá naverbovať ako agent Spojencov. Získa si v nacistických kruhoch dobré meno a pevnú pozíciu, čo je v jeho prípade podmienkou úspešného spravodajského pôsobenia. Po vojne ho hľadajú ako vojnového zločinca. Román podáva strhujúco opísaný pád človeka až na samé dno, jeho dezilúziu, spravodajské hry v politických záujmoch a napokon nevyhnutné rozuzlenie.
V knihe Bitúnok č. 5 alebo Detská križiacka výprava zachytil Kurt Vonnegut svoje zážitky z 2. svetovej vojny a z bombardovania Drážďan, ktorého svedkom sa stal ako americký vojnový zajatec. Podobne ako v iných autorových dielach, aj tu sa objavujú postupy vedeckej fantastiky - hlavná postava Billy Pilgrim má kontakt s obyvateľmi planéty Tralfamadore, cestuje v čase a vďaka mimozemšťanom, ktorí ho unesú, aj v lietajúcich tanieroch. Román bol v roku 1972 sfilmovaný.... celý text
Jedna z kultových kníh slávneho amerického spisovateľa Kurta Vonneguta, kde vystupuje jeho alter ego - starnúci spisovateľ vedecko-fantastickej literatúry Kilgore Trout, ktorého tvorivý potenciál je nevyčerpateľným gejzírom originálnych nápadov na poviedky. V tejto knihe Kilgore Trout zažije nepríjemné prekvapenie: jeden jeho čitateľ pokladá jeho fiktívne príbehy za pravdivé. Výsledkom je neskutočne čierna satira, v ktorej si Vonnegut berie na mušku vojnu, sex, rasizmus, túžbu po úspechu, politiku a ničenie životného prostredia.
Kurt Vonnegut je jedinečný spisovateľ, ktorý mapuje neznáme krajiny a po novom pomenúva tie, ktoré už dobre poznáme. Jeho prvotina Mechanický klavír je mrazivým príbehom inžiniera Paula Protea, ktorý musí žiť vo svete ovládanom superpočítačom a riadenom strojmi. Proteova vzbura, to je typický Vonnegut – zábavný, smrteľne vážny a desivo sa približujúci skutočnosti. Pochmúrna logika tohto románu v čitateľovi miestami vzbudzuje smiech a miestami hroznú úzkosť. Dej plný čierneho humoru, fantázie a satiry hlbokým a zábavným spôsobom zobrazuje dilemu, pred ktorou stojí ľudstvo. Možno ho nazvať zábavno—pochmúrnou víziou Ameriky elektronického veku okorenenou množstvom výstižných satirických šľahov na adresu odľudštenej konzumnej spoločnosti. Nemieri však proti vede a technickému pokroku, je iba naliehavým varovaním humanistu pred ich zneužitím. Autor v nej ďaleko presiahol hranice vedecko-fantastickej literatúry.
Popredný americký spisovateľ Kurt Vonnegut sa slovenským čitateľom po prvý raz predstavil svojím bestsellerom Bitúnok č. 5, ktorý vyšiel v tejto istej edícii roku 1973. Román Galapágy, jeho najnovší literárny triumf, naznačuje, kam môžu vyústiť pálčivé problémy súčasnosti. Rozprávač- duch nebohého Američana, ktorý milión rokov pozorne sledoval osudy ľudského rodu - spomína na „dávne“ udalosti roku 1986, na dávno minulú „éru veľkých mozgov“. Vtedy ľudia využívali svoj intelekt na podvody, vymýšľanie ukrutností a klamlivých ilúzií. Najväčšej chyby sa však dopustili, keď vo svojej nedomyslenej chamtivosti dopustili ďalekosiahlu devastáciu prírody. Ľudstvo takmer vyhynulo, no súhrou náhod sa zachovala neveľká ľudská kolónia, izolovaná na súostroví Galapágy. Daň, ktorú ľudstvo muselo zaplatiť za prežitie, bola nesmierne vysoká... Vonnegutove satirické šľahy sú presné, účinné a nemilosrdné. Veď nebezpečenstvo sebazničenia, ohrozujúce ľudstvo, je ešte vždy aktuálne.
V roku 2001 nastáva na zemi časové zemetrasenie, časotrasenie. V tom okamihu sa ľudstvo vracia o desať rokov nazad. Čas sa znovu odvíja k roku 2001 a všetko sa uberá presne tými istými cestami ako prvý raz. To značí, že ľudia si opäť vyberajú nesprávnych partnerov, ubližujú si a správajú sa nanajvýš neprezieravo a nerozumne.
Povinný tanec so smrťou napísal Kurt Vonnegut Jr., Američan nemeckého pôvodu vo štvrtej generácii, ktorý slúžil v americkom pechotnom prieskume HORS DE COMBAT. Sám bol ako vojnový zajatec v Nemecku svedkom bombardovania Drážďan a prežil, aby porozprával tento príbeh. Je to román trochu telegraficky schizofrenický, v duchu povestí z planéty Tralfamadore, skadiaľ pochádzajú lietajúce taniere.
Kurt Vonnegut nebyl jen přední americký prozaik, ale též vyhledávaný a oblíbený veřejný řečník. Výbor z jeho projevů nyní vychází pod názvem No není to krása? Najdeme zde devět autorových proslovů; jeden z nich byl pronesen u příležitosti přebírání prestižní ceny Carla Sandburga, jeden na shromáždění Indianské unie občanských svobod a sedm zbylých na různých univerzitních promocích (což je přímo vonnegutovsky paradoxní, vzhledem k tomu, že sám Vonnegut nikdy univerzitu nedostudoval). Netřeba se však bát nějaké mravokárné suchařiny – Vonnegutovy projevy si co do výstavby, čtivosti a vtipnosti s ničím nezadají s jeho prózami. I v nich autor předvádí svou typickou ironii a sarkasmus, i v nich dokáže mezi drsné špílce nenápadně propašovat svůj humanismus a empatii, i v nich vyslovuje nejednu základní pravdu a přitom na čtenáře – či posluchače – spiklenecky pomrkává. No není to krása?
Sbírka povídek jednoho z největší amerických spisovatelů vyšla poprvé anglicky v roce 1968. Kurt Vonnegut je znám především jako romanopisec, ale už v padesátých letech okouzloval čtenáře svými kratšími pracemi, které vycházely v řadě periodik, a to od literárních časopisů přes magazíny zaměřené na fantastickou prózu až po deníky. A právě jeho nejlepší povídky z let padesátých a šedesátých, ať už jde o futuristické projekce, antiutopie, příběhy z války či jeho typické satirické šlehy, tvoří sbírku Vítejte v pavilonu opic.
