Viera Handzová Poradie kníh (chronologicky)

Kronikárske záznamy evanjelického farára, ktorý si v rokoch 1944 až 45 písal denník a zachytával v ňom čo sa dialo v najbližšom okolí či rodine, ale aj skutočnosti z novín, rozhlasu a osobných stretnutí.

Pre najmladších čitateľov autorka napísala knihu Kdeže ste mi, vtáčatká. Dielo má nielen poznávací prírodopisný rozmer, ale lyrickým rozprávaním prerastá do metaforického symbolu nostalgickej krásy života. Príbehy: Ranní návštevníci, Rodinka, Vtáčatá, Fero s Lajom, Mesto, Holuby, Strašidlo v skrini, Rozkričaný kŕdeľ, Ako sme sa s Ondrom učili vtáčiu reč, Ešte vrabce, no nielen ony, Krásni škrekľúni, Jarmočný veštec a neúspešné pátranie, Tuláci a speváci, Poznáš vtáka, čo má na konci raka ?, Zlodejka, Záhada s istými-Veď uvidíte !, Naša mama, Pochúťka, ktorú sme si nezaslúžili, Za pasy a zápasy, Schovávačka, Nový byt a stará harfa, Stanica s kolesiskom a jamka s guľôčkami, Pozor, pozor !, Upratovanie s jastrabom, Búdka, Nálet aj obavy, Vyšívané jazero, Čudo na Žitnom ostrove a hlava v piesku, Krídla, Kdeže ste mi, vtáčatká ? Prvé vydanie. Cena knihy v čase vydania: 18.- Kčs.

V štyroch cykloch „raných" poviedok sa v podstate kryje obdobie Havlíčkovej mladosti s prvým vývojovým stupňom spisovateľovej tvorivej metódy, kde spôsob demaskovania spoločenskej reality má ešte podobu všeobecného romantického vzdoru. Po cykle antiiluzívnych ľúbostných poviedok nasledoval realistický poviedkový súbor Predavač času a Vzdo-rorozprávky. Štyrmi dokončenými románmi stojí však Jaroslav Havlíček najpevnejšie na území českého psychologického románu ako jeho neodmysliteľný spolutvorca. Prvou verziou Petrolejových lámp, napísanou počas roku 1934, sa po prvý raz v románovej šírke predstavil Havlíček ako autor neobyčajne schopný epickej objektivizácie. Autor pôvodne zamýšľal napísať románovú trilógiu o Štépke Kiliáno-vej, pochabej, výstrednej, ale v jadre dobrosrdečnej žene, veriacej vo svoju kartu, ktorá sa nikdy nedočká naplnenia svojich túžob. Petrolejové lampy autor prepracoval krátko pred svojou smrťou, trilógiu nedokončil.

Viera Handzová vo svojej novej próze konfrontuje predstaviteľov niekoľkých generácií, ktorí sa stretnú v stredoslovenskej dedine našich dní, aby si pripomenuli udalosti spred tridsiatich rokov. Pri tejto konfrontácii ide aj o stretnutie živých s mŕtvymi, ktorí padli v Povstaní. Autorka sa usilujeoddeliť pozitívne od negatívneho, pričom jej kritický pohľad nielenže nič nechce zastierať z videného a poznaného, ale chce sa aj dostať k príčinám negatívneho. Netragizuje pritom, všetko vidí v ľudských dimenziách a s perspektívou, opierajúcou sa o pozitívne typy — a tie nachádza aj medzi mladými ľuďmi, ktorým v tejto knihe venuje zvláštnu pozornosť.

Příběh učitelské dcery Alenky odehrávající se v malé podhorské vísce kdesi na Slovensku v letech 1938 - 1945.

Význačná slovenská spisovateľka Viera Handzová je väčšou časťou svojho diela zafixovaná ako autorka tematiky ženy a ženstva, čo v jej chápani znamená plnohodnotné dielo, nie propagačné feministické rozprávanie. Aj jej posledný román Kamaráti do zlého počasia sa pokúša nastoliť túto tematiku vo vyhranenej, presvedčivej podobe, svojrázne, so znalosťou témy i so znalosťou života a slovesnej kultúry. Autorka v ňom sleduje osudy dvadsiatich piatich žien, abiturientiek z roku 1950, v jednom dni, v čase, keď sa blíži dvadsiate piate výročie ich maturity. Tento vonkajší rámec umožňuje zaujímavým spôsobom previesť na spoločného menovateľa jednotlivé ľudské príbehy a sceliť ich v jednoliatu skladbu. Tento rámec však nie je pre príbehy podstatný. Rozvíjajú sa tu príbehy, ktoré vo veľkej väčšine odhaľujú problematiku skôr neútešného alebo Sklamaného života žien, zriedkavo rovinu života naplneného alebo šťastného pochopením údelu i jeho výsledku. No v celkovom vyznení ide o príťažlivý pohľad na našu Skutočnosť a vyúsťuje aj v optimistické generačné poznanie — bez povier a ilúzií.

V ôsmich kapitolách sa tu rozvíja príbeh učiteľskej dcéry Alenky na pozadí slovenského života od začiatku až do konca vojny. Sledujeme jej priateľstvo s rovesníčkou, školníkovou dcérou Tilou z chatrče na kuracej nôžke v trýznivom odchádzaní detstva a prichádzaní dievčenstva a ženstva. Nájdeme tu živý portrét dievčaťa v neľudských časoch, s prvou, nesmelou láskou.

Tri poviedky zo Slovenského národného povstania. Z bohatej literárnej tvorby, podnietenej témou Slovenského národného povstania, stretli sa v tomto útlom výbere tri poviedky. Okrem spoločnej témy ich spája aj to, že všetky napísali ženy, a tento ženský pohľad, pohľad matiek — darkýň života, vytvára v knižke svojský, výrazný a naliehavý podtex. Madlenka Viery Handzovej, autorky generačne najmladšej, je prosté dedinské dievča, ktoré sa v ťažkých vojnových časoch rozhoduje len podľa hlasu svojho čistého srdca. Študent Peter v spomienkovej próze Márie Jančovej nenávidí fašistov z mocného pocitu krivdy, poníženia a nespravodlivosti, že v jeho domovine vládnu, rozkazujú a pustošia cudzí votrelci. Martin v poviedke Viery Markovičovej-Zátureckej ako partizánska spojka vedome znovu a znovu riskuje život, také mocné je jeho presvedčenie. Všetci títo traja mladí ľudia stelesňujú mravnú silu a čistotu ideálu slobody v tých pohnutých časoch na sklonku druhej svetovej vojny, keď aj náš národ povstal proti útlaku, platiac za víťazstvo ťažkú, preťažkú daň. Bola ňou i smrť umučenej partizánky Madlenky, bol ňou i udatný Martin, ktorého Nemci obesili. Odkaz všetkých, ktorí sa mieru nedožili, a najmä tých, ktorí padli v prvom rozlete mladosti, je zapálenou pochodňou prostého, veľkého hrdinstva, ktoré núti postáť a zamyslieť sa. S týmto posolstvom k vám, milí mladí priatelia, prichádzajú aj tieto tri poviedky.

Sovietsky prozaik a novinár Genadij Nikiforov, ktorý sa za svojej dlhej redakčnej praxe zaoberal problémami kolchoznej dediny, nemohol nepostrehnúť, ako otázky viery, náboženstva a či cirkvi pôsobia na myslenie i konanie ľudí. Obzvlášť cenný je jeho prístup k tomuto problému, autor sa neuspokojuje len s konštatovaním určitých skutočností, ale súčasne hľadá aj najlepšie a najpresvedčivejšie metódy boja proti prežitkom a tmárstvu, argumentuje, polemizuje, dokazuje, presviedča - a to všetko na konkrétnych príkladoch konkrétnych, živých ľudí. A nerobí to podľa meravej, či vopred určenej schémy. Jeho príbehy, postavy, udalosti i závery nie sú len ilustráciou hlavného zámeru. Všetko, čo sa v knihe odohráva, mohlo by sa s určitými obmenami a v určitých podmienkach za podobných okolností odohrať ešte aj na ktorejkoľvek našej dedine.

Dnešný človek nemá rád mýty, nechce podliehať sebaklamu a nechce byť klamaný, dáva prednosť vecnému, neiluzívnemu, hoci aj drastickému pohľad u pred pátosom, sentimentalitou či ideologizovaním. Tu má korene aj veľká popularita tzv. literatúry faktu. Knihy reportážnych a podobných záberovz najrozmanitejších životných oblastí tvoria dnes neodmysliteľnú súčasť čítania moderného človeka. Viera Handzová nám v knihe Zdravas Marta ponúka odmýtizovaný pohľad na takú háklivú oblasť, ako je ľudské počatie a narodenie, a to z tých najrozmanitejších stránok: historickej, sociologickej, fyziologickej, hygienickej. Neutápa sa v štatistikách, faktoch, chemických procesoch atď., hoci nechýbajú ani ony, usiluje sa ich vidieť okom ženy dnešnej spoločnosti. Publikácia Zdravas Marta patrí medzi tie knihy, ktorých ambíciou je otvárať oči. Na Handzovcj knihe je zvlášť cenné to, že ide o problematiku, o ktorej bežný človek vie až zarážajúco málo, pretože o nej nechceme, nevieme či odmietame hovoriť, a preto je živnou pôdou diletantských poznatkov, ba až dodnes aj povier.

Hrdinovia či postavy Handzovej novely sa poznajú náhodou na dovolenkovej ceste do zahraničia, no márne by sme čakali v próze Handzovej nejaké lacné a šteklivé dobrodružstvá, rozvíjajúce sa na pozadí pláže, autorka nám nechce servívovať omamný opar zabudnutia. Vedie nás umne pod povrch ľudía situácií, až úzkostlivo sa vyhýba kresleniu iluzívnych obrazov, snaží sa zmocniť co najreálnejšej podoby svojich postáv. Je ich šesť: dieťa, dospelý chlapec, stará žena a chlapec. šesť postáv, šesť neopakovateľných, začínanjúcich sa i končiacich ľudských príbehov, v ktorých sa prelína súčanosť s minulosťou, mladosť so starobou, láska so sklamaním v láske, zdravie s chorobou, ľudskosť s ľahostajnosťou, družnosť s odcudzením. Tieto všetky ľudské príbehy sú vyvolané autorkinou znepokojujúcou otázkou: Čo je to vlastne život? Nie, nejde o vyčerpávajúcu odpoveď, to od literatúry nik nemôže očakávať, no Handzová nás prinúti znova sa intentívne zamyslieť nad touto základnou otázkou ľudskej existencie.

Viera Handzová je predstaviteľka tzv. strednej generácie slovenskej povojnovej prózy, ktorej dielo bolo súčasťou oficiálneho prúdu socialistickej literatúry, obsahovalo však nesporné rozprávačské majstrovstvo. Jej druhá kniha, románová novela Človečina tematicky čerpá z vysokoškolského prostredia.