Táňa Keleová-Vasilková je slovenská spisovateľka, ktorá píše o rodine, vzťahoch a obyčajných ľudských radostiach i trápeniach. Medzi jej najznámejšie knihy patria Modrý dom či Slzy jedného života. Jej štýl je jemný, úprimný a ľahko čitateľný. Vie vystihnúť emócie, ktoré pozná každý.
Špeciálne limitované vydanie knihy Cena za voľnosť. Limitovaná edícia vychádza v počte 1997 výtlačkov so zlatou razbou na obálke, s potlačenou oriezkou s číslovaním a s autorkiným podpisom. Každý kus sa tým stáva jedinečným, pretože každý čitateľ bude mať svoju číslovanú kópiu.
Príbeh Elišky sa začína počas druhej svetovej vojny. Moji čitatelia majú možnosť sledovať, ako sa z malého dievčatka stala starenka. Bez ohľadu na vek bola vždy úžasná, láskavá a srdcu milá... aj napriek svojmu batôžku chýb, prehier a bolestí. Alebo práve preň. Eliška je presne taká, akí by sme mali byť všetci. A hoci bola uznávaná maliarka, prvoradá pre ňu vždy bola rodina a blízki. Príbeh Elišky je plný lásky a presvedčenia, že človek musí veriť sám v seba a vo svoje sny. A takisto je o poznaní, že bolesť nikdy úplne nezmizne, len sa zmení. Verím, že vám príbeh Elišky prirastie k srdcu, a dúfam, že si v ňom nájdete aj niektoré odpovede. Musím sa vám priznať: Eliška je moja milovaná. Myslím, že aj vy ju budete milovať. Hneď ako som knihu dopísala, začala mi chýbať. K napísaniu tejto knihy ma inšpirovala moja maminka a jej život, no vôbec nejde o biografiu. Hoci aj moja maminka jedla po prvý raz pomaranče až ako sedemročná.
Olíviin život sa krásne naplnil. Okrem milovanej hudby sa súčasťou jej dní stala Sofia, stará pani, ktorú si nesmierne obľúbila, a Oliver. Vhupol do jej života nečakane... a rovnako nečakane ju jeho prítomnosť hreje a teší. Srdce má plné lásky. Vďaka týmto dvom ľudom sa jej ľahšie znášajú problémy doma, ktoré nemajú konca. Ale v živote je máločo jednoduché. Strata a bolesť si k nám zakaždým nájdu cestu. Neobídu ani Olíviu... Ako si s tým všetkým poradí? Našťastie život nielen berie, ale aj dáva, a tak Olívia stretáva na svojej ceste nových ľudí, ktorí liečia jej ubolenú dušu a vrátia jej na tvár úsmev.A teraz vám niečo prezradím. Keď som dopísala Olíviu, zostalo mi za ňou smutno. Obľúbila som si ju a niečím mi bola veľmi blízka... Rozprávala som sa o svojich pocitoch s manželom a on mi okamžite, bez zaváhania povedal, že sa s ňou predsa nemusím rozlúčiť, môžem písať ďalej... A mal pravdu.Pekné čítanie, moji milí. Dúfam, že pokračovanie Olíviinho života vás poteší. Mňa písanie tešilo, a veľmi.
Olívia, mladá hrdinka tohto príbehu, miluje husle a svoju rodinu. Túži po pokojnom živote, v ktorom by sa mohla venovať predovšetkým hudbe a sebe... Lenže život býva komplikovaný a nie vždy sa nám darí plniť si sny. Olívia zakopáva o problémy, ktoré ju okrádajú o úsmev, no hrejivé situácie jej dávajú vieru a silu pokračovať. A keďže osud je nevyspytateľný, pripletie jej do cesty niekoho, kto ju zahrnie láskavosťou a pochopením.Prajem vám milé čítanie a verím, že Olíviu a jej rodinu si obľúbite rovnako ako ja. Mne najviac prirástla k srdcu Sofia. Podľa mňa je to úžasná a obdivuhodná žena a teším sa, že sa s ňou zoznámite aj vy.
V príbehu zachytávam osudy piatich rodín na pozadí súčasného diania. Pandémiu koronavírusu, ktorá mnohé zmenila, nevynechávam. Možno si pomyslíte, že som mala, lebo jej všetci máme plné zuby. Lenže žijeme to a ja vo svojich príbehoch už roky zachytávam náš reálny život. Podstatné v mojom príbehu je však všetko to, čo dláždi cestičku našich dní, bez ohľadu na to, či existuje koronavírus, alebo nie. Láska a neláska, problémy a neproblémy, šťastie a nešťastie... V časoch, keď ľudí ovplyvňuje pandémia, zákazy a nekonečné zmeny, je všetko oveľa ťažšie a komplikovanejšie. Ako si moji hrdinovia so zmenami poradia? Ako ich zvládnu? Príjmu ich alebo nie? A čo to urobí s ich vzťahmi? Všetci sú vystavení skúškam, na ktoré sa neprihlásili, o ktoré nestáli. Knihu som písala výnimočne na chalúpke, v čase, keď bol zavretý svet a naša rodina žila všetko to, čo ostatné rodiny. No napriek náhlym zmenám som vedela, že chcem, musím písať: a tak som sa do toho pustila.
Štyri priateľky – Iva, Diana, Martina a Michaela – sa k autorke po dvadsiatich dvoch rokoch vrátili a vracajú sa aj k vám čitateľkám. Príbeh o štyroch ženách, ktorých život rokmi prešiel nevyhnutnou premenou... alebo aj nie. V niečom sa zmenili ony, veľa sa udialo v ich živote, ale ich túžby a sny zostali podobné tým, ktorých aj pred rokmi mali plnú náruč. Len sa trocha uskromnili. Dotkol sa ich čas a niečo museli prehodnotiť, vyriešiť, zmeniť. Alebo to urobil sám život? Sama som bola zvedavá, čo s nimi po päťdesiatke bude, aké budú, či budú žiť s tými istými manželmi, čo sa stane s ich deťmi, teraz už dospelými, niektorá z nich už možno bude babičkou... Knihu som písala s veľkou radosťou, tešila som sa na stretnutie s Ivou, Dianou, Martinou a Michaelou, so ženami, ktoré som si pred dvadsiatimi dvomi rokmi tak obľúbila. Už aj mne chýbali!
Helena s Vladom majú také.... obyčajné manželstvo. Bez väčších konfliktov,ale aj bez potrebnej iskry, ktorá by mu dávala láskavosť a hrejivosť. Helenu to trápi,no nevie, čo s tým, ako to zmeniť. A tak zatiaľ čoo sa jej manžel vo voľnom čase venuje svojmu hobby,ona blúdi po internete a sníva....o všeličom.... Žijú ako spolubývajúci. Našťastie majú dcéru, ktorá im nevedomky nastaví zrkadlo.
V každej rodine to vrie... láskou, ale aj situáciami, ktoré prináša sám život. Rodina je ako klbko. Klbko zviazané láskou, zväčšujúce sa s pribúdajúcimi spoločnými rokmi, prežitými udalosťami, skrývajúce malé či väčšie tajomstvá, bolesti a prehry. Rovnako to platí pre rodinu Sáry a Vlada. Ich klbko je veľké, pretože majú štyri dospelé deti a večne sa u nich čosi deje. No čo ak sa klbko naruší? Čo potom?
Miesto, kde sa spomalí čas. Kde sa dejú zázraky. Opojne to v nej vonia a svet zostáva bokom. Je len záhrada a ja. Šepkajúce kvety, motýle, ktoré sú trochu popletené a prelietajú z kvetinky na kvetinku, pretože by chceli sedieť naraz na všetkých. Čmeliaky popíjajúce sladký nektár. Záhrada je samostatný svet plný slobody, no aj v nej platia isté pravidlá. Je to ako so vzťahmi. Keď si človek záhradu nečičíka, nepestuje, nestará sa o ňu, časom stráca svoj pôvab. Zároveň jej treba ponechať aj určitú voľnosť, aby sa mohla rozrastať a potešiť srdce. Presne ako vo vzťahoch. Keby mi niekto v mojej tridsiatke povedal, že zo mňa bude záhradníčka, len by som sa neveriacky zasmiala. No ako plynul čas a mne pribúdali rôčky. .. Stalo sa. Na stránkach tohto zápisníka sa dočítate o mojich obľúbených kvetinkách aj o tom, ako sa o ne starám. Pripájam aj fotky, pretože na besedách sa ma na ne často pýtate. Nikdy nezabudnem na to, ako mi raz istá pani povedala, že svoju záhradu vysadila podľa jednej z mojich kníh. Aj v tomto zápisníku nájdete nejaké malé inšpirácie. Listujte v ňom s rovnakou láskou, s akou ja pestujem kvety, s akou som písala tieto riadky, a zapisujte si doň všetky svoje výnimočné chvíle, postrehy a pocity. Jednoducho, čo len chcete. Poteší ma to.
Věrka je učitelka. Má ráda svoji práci, rodinu. Jen dcera Liv dospívá nějak rychle. Lucie je matka dvou malých chlapců, kteří potřebují hodně lásky a pozornosti. V manželovi Tomášovi však oporu nenachází. Nejmladší Ema je svobodná. V lásce sa jí nedaří, ale stále věří, že se jednou dočká. Tři sestry a máma, na kterou dvěma z nich nezůstává čas. Máma tuší, že pro dobro jejích nejdražších je třeba něco udělat, než bude pozdě.
