Odborník na dejiny starovekého Ríma zoradil do publikácie 45 portrétov rímskych i gréckych historikov, ktorých diela sa zachovali až do súčasnosti. V portrétoch stručne píše o živote jednotlivých historikov, ale predovšetkým sa venuje charakteristike ich diela.
Jeho koniec prišiel s peloponézskou vojnou, ktorá zabrala celú záverečnú tretinu storočia. Ukončila obdobie klasiky, Grécko premenila politicky, vojensky, sociálne i kultúrne a ďalší vývoj nasmerovala k helenistickej premene sveta. Pokiaľ chceme hovoriť o tom, čo dôležité sa v antike udialo, nesmieme peloponézsku vojnu vynechať. Kniha ju slovenskému čitateľovi prezentuje vôbec prvýkrát. Monografia tému rozoberá z rôznych pohľadov. Prináša podrobný pohľad na pramene, rozoberá príčiny, uvádza jednotlivé fázy, hodnotí aktérov a zhŕňa dôsledky vojny. Monografiu dopĺňajú viaceré mapy, plány a chronologický prehľad. Nadšenci staroveku, fanúšikovia histórie, odborníci i študenti si tak prídu na svoje
Dejiny starovekého Ríma zahŕňajú od založenia mesta až do zániku Západorímskej ríše 13 storočí vývoja. Od malého mestského štátu sa rozvíjal tento štát až na rozsiahlu ríšu, ktorá sa rozprestierala na troch kontinentoch. Od malých hospodár-stiev sa rozvinula na štát s vyspelou poľnohospodárskou, re-meselnou výrobou a obchodom so zložitou cestnou sieťou, ktorá zahŕňala a ovplyvňovala aj územia za hranice ríše. Pod vplyvom kultúrne vyspelých civilizácií (Etruskovia, Gréci, ale aj ďalších) sa vyvinula zložitá kultúra, literatúra, umenie, s ktorých zvyškami sa stretávame v Európe, Ázii a Af-rike. V neskorších obdobiach táto kultúra ovplyvnila a ovplyv-ňovala v nasledujúcich obdobiach ďalšie národy a kultúry, dokonca i dnes ovplyvňuje mnohé kultúrne prvky. V prvých štyroch storočiach n. l. sa do susedstva s Rímskou ríšou dostalo aj územie dnešného Slovenska a národy (Ger-máni, Kelti), ktoré tu sídlili. Historici, archeológovia, umeno-vedci dodnes odkrývajú stopy dávnej minulosti Slovenska. Predložená Chronológia starovekého Ríma postihuje tento zložitý historický a kultúrny vývoj v uvedenom období. Zahŕ-ňa politické dejiny, ale aj hospodársky a sociálny vývoj a ná-boženské dejiny, zahrnuli sme do nej i niektoré kultúrne prvky (údaje napr. o spisovateľoch, budovaní niektorých umeleckých pamiatok).
Učebné texty k vysokoškolskému štúdiu. Ide o druhé, doplnené, zrevidované a spojené vydanie kníh Stručné dejiny starovekého Grécka a Stručné dejiny starovekého Ríma. Gestor projektu: Katedra všeobecných dejín FiF UK v Bratislave.
Publikácia prináša pohľad na dve významné staroveké civilizácie Predného východu, o ktorých sa síce nehovorí tak často ako o starovekom Grécku, či Ríme, ale majú pritom svoju dôležitosť. Chetiti vytvorili v druhom tisícročí rozsiahlu ríšu s jadrom v oblasti dnešného Turecka a položili vytvorením písma kultúrne základy ďalšieho vývoja Malej Ázie. Výpravy chetitských panovníkov a dobyvateľov zároveň menili politické a vojenské usporiadanie síl na celom Prednom východe. Ešte „dobrodružnejší“ nádych mali dejiny Perzskej ríše, ktorá sa stala vôbec najväčšou ríšou Predného východu v dejinách. Peržania však nesmierne intenzívne zasiahli aj do európskych dejín. S Grékmi sa stretli v slávnych bitkách pri Marathóne, Termopylách, či Artemisiu. Práve výprava do Perzie sa stala životným projektom aj pre Alexandra Veľkého. Čitateľ sa v predloženej publikácii stretne nielen s dejinami spomínaných civilizácií, ale aj charakterizáciou ich reálií a pomerov. Autori k nej zaradili aj niekoľko prezentatívnych dokumentov, ktoré sú do slovenčiny preložené vôbec prvýkrát.
Rímske nápisy, ako pozostatok rímskej civilizácie, zaujali humanistov už pred 500 rokmi a dnes sú predmetom štúdia pre bádateľov dejín rímskeho obdobia. Nápisy nachádzajúce sa na Slovensku, či už v múzeách, ako súčasť stavieb, alebo na svojich pôvodných miestach, majú zásadný význam pre dejiny Slovenska v prvých štyroch storočiach. Tieto nápisy, spolu s literárnymi textami, mincami a archeologickými nálezmi, poskytujú cenné informácie o historickom vývoji tohto obdobia. Ich obsah ponúka odborníkom údaje, ktoré nie sú dostupné z iných prameňov, a vzájomne sa dopĺňajú, potvrdzujú alebo vyvracajú. Nápisy na Slovensku sú významné aj pre dejiny Rímskej ríše, čo podnecuje ich výskum. Naša práca sa zameriava na záujem o rímske nápisy, ich objavovanie a skúmanie, ako aj na ich využitie ako historického prameňa pre poznanie dejín Slovenska a Rímskej ríše. Záujem o antické nápisy viedol historikov k skúmaniu stredovekých a novovekých latinských nápisov, pričom Matej Bel zachoval mnohé správy o nápisoch v slovenských mestách. Tieto nápisy, objavujúce sa na svetských a cirkevných stavbách, v posledných rokoch zaujali odborníkov a vznikol projekt na ich spracovanie. Antická a stredoveká latinská epigrafika tak vytvárajú ucelený súbor, ktorého prepojenie sa stáva čoraz užším.
Druhé vydanie, upravené obsahovo aj formálne (graficky zjednotené s ostatnými doteraz vydanými zväzkami). Slovensko v staroveku, v čase historických Keltov, Rimanov, Germánov a ďalších národov.
Dejepisná čítanka je súčasťou súboru dejepisných učebníc Od praveku k staroveku a Od staroveku k stredoveku pre žiakov 6. ročníka základnej školy.
Podtitul: Minulosť a prítomnosť vzájomných vzťahov. Zborník štúdií z medzinárodného semináru ktorý sa konal v Bratislave 17. marca 2003.