Milka Zimková je známa predovšetkým svojim jedinečným talentom pre žáner monodrámy, pre ktorý si sama píše scenáre. Jej autorský rukopis sa vyznačuje hlbokým vhľadom do ľudskej psychiky a schopnosťou vteliť sa do rozmanitých postáv. Venuje sa tiež filmovej a televíznej tvorbe, kde jej herecké umenie nachádza ďalšie uplatnenie. Zimková predstavuje originálny zjavenie na poli divadelného umenia, ktorého práca rezonuje s publikom vďaka svojej autenticite a emocionálnej sile.
V knihe poviedok Bez slov ostáva autorka verná svojim prozaickým istotám, príbeh nadľahčený originálnym humorom, balansovanie medzi tragickými pocitmi z prežitých udalostí a túžbou po naozajstných hodnotách, šarišský dialekt ozvláštňujúci a súčasne zintímňujúci každodenné reality.
Aj v tejto poviedkovej zbierke ostáva Milka Zimková verná svojmu naturelu, morálnym zásadám, ktoré jej vštepili v detstve, a najmä vycibrenému zmyslu pre estetickosť. V jednotlivých poviedkach popretkávaných esejistickými úvahami nezaprie svoj široký rozhľad a schopnosť empatie; dokorán otvára okná do skutočného sveta. Do nefalšovaného, pravdivého sveta Zimkovej sa vplietajú emócie, či priam zmyslami nepostihnuteľná transcendentnosť súvisiaca s vrúcnym vzťahom k blízkym (najmä k starému otcovi), čo napokon naznačuje aj viacvýznamový názov zbierky InterCity.
Kniha poviedok, v ktorej autorka zobrazila východoslovenskú dedinu, jej ľudí, najmä ženy, v dramatických chvíľach ich života, v konfliktových situáciách, keď dochádza k zrážke starého s novým, morálneho s nemorálnym, úprimného s neúprimným a pravdivého s nepravdivým.
V čom spočíva nazameniteľnosť osobnosti Milky Zimkovej ako herečky? Duchovný svet a zovňajšok tejto neobyčajne sympatickej dámy, dynamické a procesné schopnosti jej intelektu tvoria ideálnu jednotu umelkyne, v ktorej akoby sa stretávali a navonok výrazné sa identifikovali všetky dialektické protirečenia moderného, s najnovšími civilizačnými výdobytkami sa vyrovnávajúceho, ale tradíciami duchovne i mentálne pozitívne ovplyvneného človeka, indivídua s rozvinutým intelektom, ale nevzdávajúceho sa svojich sladko- bôľných,zraňujúcich pút tradícií, občana žijúceho v meste, ale narodeného i odchovaného vidiekom, slovenskou dedinou, ktorá nepretvára v herečke ako bukolická rozpomienka a ani ako idyla, ale v celej svojej šírke, so všetkými svojimi prednosťami i nedostatkami, v celej svojej rozpornosti,dialektickosti a teda aj neuzavretej a neuzatvoriteľnej celistvosti. Zdravý životný optimizmus umelkyne vyrastá nie z uspokojovania sa a ani nie z pohodlníckeho prehliadania rozporov.Je to optimizmus silného jedinca a tzento optimizmus vyrastá z viery vo svoje sily, z presvedčenia, že smutné a tragické, čo je jedným z pólov života,možno prekonať prácou, vôľou, vytrvalosťou, poznaním života, neprižmurovaním očí nad mocou zla.Milka Zimková zvláda tajomstvo tragikomického v literatúre a kalokagatie v morálke. Jej postrehy sú neobyčajne bystré a vyznania vrúcne.Preto je jej umenie vlastné také optimistické, kým zasa jeho vnútorná sila vyviera z talentu.A ten je neodškriepiteľný.
Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.
Voľné pokračovanie debutu Pásla kone na betóne. Hlavnou témou poviedok sú konfliktné situácie medzi ľuďmi súčasnej dediny a mesta.
S Milkou Zimkovou o Milke Zimkovej. Táto knižočka nevznikla ako mnohé z dnes vychádzajúcích monografií ani z nadbytku prostriedkov na jej vydanie, ktoré si mnohí z dnes takto ospevovaných sami zaplatia, ani nie preto, že by autor spolu s objektom zobrazenia chcel výjsť v ústrety móde a zatúžil podporiť fámy, klebety a aj skutočné škandály známych osobností. Ostatne, Milka Zimková nie je vonkoncom typ pre bulvárne chýrniky a ani necíti potrebu zverejnením údajov o sebe nenápadne pripomenúť svoj šľachtický titul alebo aj inakšie výnimočný pôvod. Toto svedectvo vzniká jednoducho preto, že ak vy sa dnes už nepodarilo zachytiť všetko poučné a inšpiratívne zo života a skúseností takej zaujímavej osobnosti, ako Milka Zimková naozaj je, možno už po krátkom čase, po roku či desiatich, nebude mať kto a nebude mať za čo napísať a vydať svedectvo o talentovanej herečke a spisovateľke, ktorá ešte nedávno znamenala pre mnohých nesmierne veľa a ktorej odkaz môže byť aj pre budúce pokolenia výsostne pozitívny.
