Autor má mimoriadne výrazný štýl. Taký dosť ukecaný, melancholický, snový a hlavne plný vážne pôsobiacich dialógov, ktoré niekedy vyznievajú ako filozofické konverzácie dvoch humanoidných robotov na rande. To môže pôsobiť buď hlboko a krásne, alebo trochu umelo, gýčovo, až lacno sentimentálne. Kniha ma do prvej polovice vôbec nebavila. Neustále som si kládol otázku, prečo je Murakami tak veľmi populárny. Je to výborne napísané - to nepopieram. Bože môj, dal by som ľadvinu za to keby som tak vedel písať. Ibaže v jednom momente som sa pristihol, že mi je vlastne jedno čo bude ďalej. Niektoré postavy mi pripomínali Jozefa od nás z roboty. Aj on rozpráva veľa, dlho, zvláštnym pomalým spôsobom a vo finále nič nepovie. Možno práve preto mi to celé prišlo ako taký literárny gýč. Zručne naaranžovaná samota, vykalkulovaná nostalgia a poloduché filozofovanie nad kávou, ktoré sa tvári, že objavuje ľudskú dušu a jej krehkosť. V druhej polovici sa to však celé zlomilo a ja som sa už nevedel odtrhnúť. Bolo to napínavé, takmer ako keby som čítal detektívku. Murakami má výnimočný cit pre vytvorenie atmosféry odcudzenia, melanchólie a takého toho pološialenstva, ktoré mnohí z nás tak prísne taja a tvária sa, že sa ich netýka.
Viac o knihe
Cuando Tsukuru Tazaki era adolescente, le gustaba sentarse en las estaciones a ver pasar los trenes. Ahora, con treinta y seis anos, es un ingeniero que disena y construye estaciones de tren, pero en el fondo no ha dejado de ver pasar los trenes. Lleva una vida holgada, tranquila, tal vez demasiado solitaria. Cuando conoce a Sara, algo se remueve en lo más profundo de su ser. Y revive, en particular, un episodio de su juventud: dieciséis anos atrás, cuando iba a la universidad, el que había sido su grupo de amigos desde la adolescencia cortó, sin dar explicaciones, toda relación con él. Así empezó la peor época de su vida, hasta el punto de que acarició la idea del suicidio. ?Ha acabado esa época? ?Es posible que aquello le marcara más de lo que él cree? Tsukuru decide entonces ir en busca de cada uno de los miembros del grupo para averiguar la verdad. Con la pieza de Liszt titulada Los anos de peregrinación como leit-motif, comenzará esa búsqueda, que le llevará a lugares tan dispares como la ciudad de Nagoya o Finlandia, o tan recónditos como algunos sentimientos. Decididamente, a Tsukuru le ha llegado la hora de subirse a un tren.
Nákup knihy
Los anos de peregrinación del chico sin color, Haruki Murakami
- Jazyk
- Rok vydania
- 2014
- product-detail.submit-box.info.binding
- (mäkká)
Platobné metódy
Moje první pořádná kniha od tohoto autora po té, co jsem přečetla jeho povídku Podivná knihovna. Musím říct, že mi ze začátku dělalo velký problém se pořádně začíst a často jsem se přistihla jak myšlenkami ubíhám úplně jinam, než abych se knize věnovala. Snad až v druhé polovině knihy jsem se pořádně chytla a ponořila se do příběhu. Konec mě trochu zamrzel, je to otevřený konec, který moc nemusím a přijde mi, že hlavní zápletka tam není vůbec vysvětlená.