Bookbot

De kleurloze Tsukuru Tazaki en zijn pelgrimsjaren

Hodnotenie knihy

3,8(80271)Ohodnotiť

Parametre

  • 364 stránok
  • 13 hodin čítania

Viac o knihe

Vanaf juli van zijn tweede jaar aan de universiteit tot januari van het jaar daarop leefde Tsukuru Tazaki met constante gedachten aan de dood. Gedurende die tijd werd hij twintig en dus officieel volwassen, maar die gewichtige dag had geen speciale betekenis voor hem. Al die dagen kwam het idee om zelf een eind aan zijn leven te maken hem voor als het meest natuurlijke en logische wat hij kon doen. Ook nu begrijpt hij nog niet goed waarom hij op het laatste ogenblik die beslissende stap nooit heeft gezet.’ Tsukuru Tazaki is opeens helemaal alleen. Zijn oude vrienden, die zijn achtergebleven in zijn geboortestad toen hij in Tokyo ging studeren, willen hem van de ene op de andere dag niet meer kennen. Hij doet de dagelijkse dingen – opstaan, douchen, eten, naar college gaan – maar zijn leven is leeg en hol. En hoewel hij de definitieve stap nooit zet, ouder wordt, afstudeert, een baan vindt en carrière maakt, kan hij het verlies van zijn jeugdvrienden niet loslaten, totdat zijn vriendin Sala hem ertoe aanzet om nu eindelijk eens uit te zoeken wat er gebeurd is al die jaren terug. Maar hoe dieper hij in het verleden graaft, hoe hoger de prijs van vriendschap blijkt te zijn.

Nákup knihy

De kleurloze Tsukuru Tazaki en zijn pelgrimsjaren, Jacques Westerhoven, Haruki Murakami

Jazyk
Rok vydania
2014
product-detail.submit-box.info.binding
(mäkká)
Akonáhle sa objaví, pošleme e-mail.

Platobné metódy

3,8
Veľmi dobrá
80271 Hodnotenie
Danušin

Autor má mimoriadne výrazný štýl. Taký dosť ukecaný, melancholický, snový a hlavne plný vážne pôsobiacich dialógov, ktoré niekedy vyznievajú ako filozofické konverzácie dvoch humanoidných robotov na rande. To môže pôsobiť buď hlboko a krásne, alebo trochu umelo, gýčovo, až lacno sentimentálne. Kniha ma do prvej polovice vôbec nebavila. Neustále som si kládol otázku, prečo je Murakami tak veľmi populárny. Je to výborne napísané - to nepopieram. Bože môj, dal by som ľadvinu za to keby som tak vedel písať. Ibaže v jednom momente som sa pristihol, že mi je vlastne jedno čo bude ďalej. Niektoré postavy mi pripomínali Jozefa od nás z roboty. Aj on rozpráva veľa, dlho, zvláštnym pomalým spôsobom a vo finále nič nepovie. Možno práve preto mi to celé prišlo ako taký literárny gýč. Zručne naaranžovaná samota, vykalkulovaná nostalgia a poloduché filozofovanie nad kávou, ktoré sa tvári, že objavuje ľudskú dušu a jej krehkosť. V druhej polovici sa to však celé zlomilo a ja som sa už nevedel odtrhnúť. Bolo to napínavé, takmer ako keby som čítal detektívku. Murakami má výnimočný cit pre vytvorenie atmosféry odcudzenia, melanchólie a takého toho pološialenstva, ktoré mnohí z nás tak prísne taja a tvária sa, že sa ich netýka.

Tereza B.

Moje první pořádná kniha od tohoto autora po té, co jsem přečetla jeho povídku Podivná knihovna. Musím říct, že mi ze začátku dělalo velký problém se pořádně začíst a často jsem se přistihla jak myšlenkami ubíhám úplně jinam, než abych se knize věnovala. Snad až v druhé polovině knihy jsem se pořádně chytla a ponořila se do příběhu. Konec mě trochu zamrzel, je to otevřený konec, který moc nemusím a přijde mi, že hlavní zápletka tam není vůbec vysvětlená.