Francúzsky filozof Michel Foucault svojimi knihami, politickými aktivitami i spôsobom života neprestáva ani dnes priťahovať záujem filozofov, ale i širšej kultúrnej verejnosti. Autor monografie sa k tejto pozoruhodnej osobnosti približuje cez jej trvalé úsilie po inakosti.
Miroslav Marcelli v knihe Príklad Barthes sleduje líniu myslenia francúzskeho filozofa, literárneho kritika a semiológa Rolanda Barthesa, aby ju mohol vzápätí opustiť a predĺžiť, rozšíriť priestor filozofovania o svoju vlastnú trasu.
Roku 1886, včase najväčšej Masochovej slávy, použil lekár Krafft-Ebing vo svojom diele Psychopathia sexualis po prvý raz pojem masochizmus, odvodený od spisovateľovho mena, pod ktorým zhrnul symptómy istej sexuálnej perverzie. Venuša v kožuchu patrí k najúspešnejším erotickým prózam rytiera Leopolda von Sacher-Masocha. Gilles Deleuze, jeden z najoriginálnejších francúzskych filozofov druhej polovice 20. storočia, vyzdvihuje literárnu hodnotu Masochovho diela, analyzuje sadizmus a masochizmus, ich rozdiely a súvislosti. Gilles Deleuze Je jedním z nejoriginálnějších a najinspirativnějších francouzských filozofů druhé poloviny 20. století. Při rozvíjení své vlastní filozofické problematiky se často obracel k podnětům, které se zrodily v takových oblastech jako literatura, film, výtvarné umění nebo i kvantová mechanika, biologie a neurologie. Charakteristickým znakem jeho myšlení je schopnost zachytit mnohotvárnost a nezredukovatelnou jedinečnost kulturních, vědeckých a společenských pohybů. Tuto svou schopnost v plné míře projevuje i v práci o Sacher - Masochovi, vydané původně v roce 1967. Deleuze zde s velkým porozuměním představuje literární podoby jeho díla a zároveň usiluje rozbít zjednodušující koncepci sadomasochistické jednoty, kterou přijímá psychoanalýza.
Dnešní humanitní vědy nejsou jen oblastí vědění: jsou praktikami a institucemi. M. F. analyzuje jejich zrození, vzájemné vztahy. „Člověk“ se objevil v našem vědění nedávno. Nebyl objektem zájmu po tisíciletí: zrodil se díky proměně naší kultury. V tomto díle nejde o „dějiny“ humanitních věd, ale o archeologii současnosti. A o kritiku: neboť kde se tyto okolnosti změní, „člověk“ zmizí a uvolní místo možnému novému myšlení.
Počas posledných pár rokov nám internetové siete ponúkli neuveriteľnú a prednedávnom ešte nepredstaviteľne rýchlu formu komunikácie. A vývoj pokračuje. Každý deň vykonáme ďalší malý krok smerom k budúcnosti. Filozof Miroslav Marcelli sa vo svojej esejistickej skici Myslenie v sieti venuje fenoménu kolektívneho myslenia, a to predovšetkým v súvislosti s nástupom nových komunikačných a informačných technológií. Ide o tému, ktorá sa vo svete stáva predmetom naliehavej pozornosti a mnohých diskusií, no v slovenskom prostredí sa vyskytuje len výnimočne. Východiskom úvah Miroslava Marcelliho je fenomén stelesňujúci paradox dnešnej doby. V spoločnosti, ktorá zdôrazňuje význam ľudského indivídua a odvracia sa od dávnejších foriem kolektivizmu, začínajú pred nami vystupovať rozličné formy kolektívnej inteligencie. Ako toto kolektívne a vo svojej podstate anonymné myslenie vstupuje do našej existencie vo svete? Vzniká takto nová podoba kolektivizmu, alebo možno hovoriť skôr o ostrovčekoch myslenia, ktoré hľadajú spôsob, ako uchopiť celok prostredníctvom siete? Esejistická kniha Miroslava Marcelliho Myslenie v sieti vychádza ako súčasť edície Skica, ktorú vydáva Vydavateľstvo Absynt pod zavedenou značkou Kalligram.
Výborná pomôcka pre stredoškolákov pripravujúcim sa na vysokoškolské štúdium filozofického zamerania. Zaoberá sa dejinami filozofie od najstarších čias po súčasnosť. Je súčasťou stredoškolských učebníc z predmetu náuka o spoločnosti alebo občianska náuka. Učebnica Dejiny filozofie objasňuje termín filozofia, oboznamuje nás s vývinom filozofie a so súčasným stavom jej rozpracovania. Porovnáva filozofiu s mýtom a filozofické myslenie s mýtickým myslením. Je rozčlenená na niekoľko kapitol: Úvod do filozofie, Antická filozofia (raná grécka, klasická grécka a poklasická grécka filozofia), Stredoveká filozofia (Patristika, Scholastika), Novoveká filozofia (renesančná, klasická novoveká, poklasická filozofia 19. stor. a moderná filozofia). Vydanie prvé
Francúzsky filozof René Descartes (1596-1650) stojí na začiatku vývinu novovekej filozofie. Svojimi filozofickými ideami založil líniu novovekého racionalizmu. Svoje matematické a prírodovedecké myšlienky a stanoviská pôvodne vyjadril v spisoch Dioptrika, Meteory a Geometria, ku ktorým neskôr ako úvod pridal prácu Rozprava o metóde. Na stránkach Rozpravy o metóde (pôvodne 1637, Leiden) Descartes formuluje základné pravidlá metódy, ako aj svoje chápanie vedy, metafyziky a morálky. Filozofické úvahy tu privádza k vymedzeniu postavenia, ktoré človek zaujíma v svete. K myšlienkam, ktoré tu Descartes vyjadril, sa dodnes obracajú nielen filozofi najrozličnejších smerov, ale aj psychológovia, antropológovia a kognitívni vedci. K pozoruhodnostiam tejto knihy patrí, že ju Descartes napísal po francúzsky – v dobe, keď učené spisy vychádzali v spravidla latinčine, ho k voľbe francúzštiny zrejme viedol zámer obrátiť sa širšiemu publiku. Nový fundovaný slovenský preklad Miroslava Marcelliho je doplnený jeho poznámkami.
