V. Černý Knihy

Veľkolepý román poľského spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny, je prostredným, dejovo celkom samostatným dielom Sienkiewiczovej slávnej historickej trilógie. Potopa sa odohráva na začiatku druhej polovice sedemnásteho storočia, počas poľsko-švédskej vojny. Jedinečne zachytený obraz tejto búrlivej doby sa pred nami premieta ako na širokom plátne: napínavé zápletky, zaujímavé a vierohodné boje a bitky, i život na šlachtických dvoroch. Do popredia však zreteľne vystupujú súkromné osudy hlavných hrdinov, plné nečakaných zvratov, blúdenia, pochybností, ale aj úprimných nádeji, statočnosti a veľkej lásky.

Sibirôčka, vlastne kňažná Alexandra Gordovová, prežila do svojich deviatich rokov vari najrušnejšie a najťažšie obdobie života. Mala iba deväť mesiacov, keď s ňou otec cestoval na Sibír. Aby ju zachránil pred svorkou hladných vlkov, čo striehli na ich sane, zababušil ju do kožucha a priviazal vysoko na strom. Takto, v predtuche vlastnej smrti, odovzdal milovanú dcérenku do rúk Boha a dobrých ľudí. Dievčatko našiel dobrácky deduško, dal mu meno Sibirôčka, a s láskou, hoci v biede, ho vychovával, až kým v tajge nezomrel. Keď Sibirôčka osamela, rozkrútil sa s ňou kolotoč neuveriteľných dobrodružstiev....

Znění tohoto textu vychází z diela Máj, najvýznamnejšieho básnického diela predstaviteľa slovenskej romantickej lyriky 1. polovice 19. storočia. Dielo je rozčlenené do štyroch oddielov, medzi ktorými sa objavujú dve intermezza. Hlavný hrdina je vyhnaný z domova, aby neskôr vstúpil na loupežnícku dráhu a nevedomky zavraždil vlastného otca v postave svôjho milenca. Autor naväzuje na symboliku obľúbených romantických motívov, medzi ktorými sa objavujú postavy banditov, osudové zápletky z nepoznaných rodinných vzťahov a sentimentálne poňatie márnej lásky. V modernom autorovom poňatí je však epická složka stále viac odsúvaná do pozadia prítomnosťou básnikovho subjektu, ktorý kladie dôraz na kontrast medzi pocitmi odsúdenca čakajúceho na popravu a zmyslovou krásou májovej prírody, lhostejnej k tragickému osudu ľudskej bytosti. Týmto dielom autor nepochybne dal vzniknúť modernému jazyku slovenskej poézie, v ktorom sa prejavili neobyčajné významové a zvukové prvky, ako aj neobvyklé spojenia, ktoré vytvorili sugestívny a výnimočný básnický obraz.

Román, v ktorom až idylicky opisuje dobrotu, lásku a skúsenosti svojej babičky, prostej vidieckej ženy, patrí ku klenotom českej literatúry.