Mikuláš je super chalan, má najlepších rodičov na svete a fantastických kamarátov. Skrátka, prežíva šťastné detstvo – a každý deň doma či v škole prináša nejaký zaujímavý zážitok. Tí, čo poznajú predchádzajúce knihy dvojice Goscinny - Sempé o malom Mikulášovi, vedia, že jeho príhody sa najčastejšie začínajú dobrým nápadom, pokračujú ako nevinná hra a končia sa malou katastrofou. Ale najlepšie na nich je to, že sú zábavné a predovšetkým náramne vtipne vyrozprávané. Určite pobavia malých aj väčších čitateľov.
Helena prchla z Paříže před sobeckým přítelem a v lásce k Lassnerovi nalézá nový vztah životu. Benátky jsou pro ni nejkrásnějším útočištěm. Lassner, který v Miláně při atentátu na soudce Scabiu náhodně zachytil objektivem jeho vraha, je zahrnován telefonickými výhružkami a vážně ohrožen na životě.
V ďalšom voľnom pokračovaní príbehov malého Mikuláša nás on i jeho nezbední kamoši zase niečím prekvapia. Všimli ste si, aký je problém nerušene sa cez vyučovanie s kamošmi pozhovárať? Mikulášovi a jeho priateľom to spôsobuje naozaj veľké ťažkosti. Vymyslia si preto tajný kód. Samozrejme, len s tými najlepšími úmyslami. Ako to s kódom dopadne? Na tom a na Lotarových nových okuliaroch, Rafaelovej chorobe či narodeninách Márie-Hedvigy a na mnohých ďalších zážitkoch Mikulášových kamošov sa bez rozdielu veku zabavíte v štvrtom pokračovaní príbehov malého Mikuláša.
Čo robí Mikuláš so svojimi priateľmi cez prestávky? Takmer vždy poslúchajú. Pýtate sa, prečo potom Mikulášovho najlepšieho kamaráta Aurela vylúčili zo školy? No, nebola to tak celkom jeho vina. Koho by nerozčúlilo, keby vám niekto len tak stúpil na desiatu? Čo na tom, že to bol vychovávateľ? A ak nemá mať Aurel desiatu, na čo potom vôbec chodil do školy? Veď vlastne len kvôli nej prišiel...
Prvá kniha dobrodružných príbehov malého nezbedného školáka Mikuláša, ktorý je vtipný a zábavný, no priťahuje problémy. Napriek tomu, že sa Mikuláš snaží byť dobrým, vždy to skončí nejakým darebáctvom. Či už v triede, doma alebo na ihrisku, jeho nespútaná energia často končí pohromou – aspoň pre učiteľov a rodičov. Spolu s kamarátmi nahnevajú najatého školského fotografa, mamičku chce potešiť darčekom k narodeninám, zúfalo sa snažia pomôcť učiteľovi pri návšteve inšpektora – nech sa deje čokoľvek, Mikuláš má dar každú situáciu iba zhoršiť.
Trochu bokom od ostatných sociálnych diel stojí Zolov román Dielo (1886), ktorý uvádza čitateľa do prostredia parížskej umeleckej bohémy a predovšetkým rodiacej sa impresionistickej školy a ktorým veľký naturalista zaujíma postoj k mnohým otázkam umeleckej tvorby. Stredobodom románu sú tragické osudy maliara Clauda Lantiera (stelesňujúceho črty niektorých Zolových súčasníkov, najmä jeho priateľa Paula Cézanna), neplnohodnotného génia, zakladateľa novej školy plenéru, usilujúceho sa vytvoriť majstrovské dielo. Tak ako aj v Balzacovom Neznámom veľdiele pokus zmocniť sa prírody, vytvoriť na plátne úplnú ilúziu života stroskotáva, tak sa končí fiaskom aj celý tvorivý život Zolovho hrdinu, po ktorom zostáva len torzo poznačené zábleskami geniality. Tento balzacovský motív je v románe skomplikovaný Claudovou rodinnou drámou. Umelcova celistvá nátura neznáša rozdvojenosť, môže alebo bezmedzne ľúbiť ženu alebo sa bezmedzne odovzdať umeleckej tvorbe. Láska ku Kristíne nivočí v ňom umelca a oddanosť umeniu rozvracia jeho lásku. Zola poeticky píše o trýzni a radosti z umeleckej tvorby, poeticky približuje čitateľovi nezabudnuteľné pohľady na krásy Paríža, s temperamentom a bezprostrednosťou hovorí o rodiacej sa telesnej i duševnej láske medzi mužom a ženou, o jej vzopätí i páde, slovom, nenechá čitateľa ľahostajným a strhne ho do víru svojho rozprávania. Prvé vydanie.
