Bookbot

Conceiçao Evaristo

    Táto autorka sa vo svojej literárnej tvorbe zameriava na hlboko zakorenené témy rasovej, rodovej a triednej diskriminácie. Jej romány, ovplyvnené osobnými skúsenosťami a akademickým štúdiom, skúmajú spoločenské nerovnosti s prenikavým vhľadom. Prostredníctvom svojej jedinečnej prózy dáva hlas marginalizovaným komunitám a prispieva k dôležitým spoločenským diskusiám. Jej dielo je oceňované pre svoju autentickosť a schopnosť vyvolať empatiu u čitateľov.

    Macabéa
    Uličky pamäti
    • Uličky pamäti

      • 151 stránok
      • 6 hodin čítania

      Uličky pamäti. Uličky vo favele. Fragmenty, príhody z minulosti i prítomnosti. Zbúraním favely sa rúca aj život jej obyvateľov. Ich každodennú realitu tvorí hlad, bieda, násilie, alkoholizmus, ale i láska, starostlivosť, radosť a opatera. Všetci vedia, že favela je skôr peklo ako raj, no nik odtiaľ nechce odísť. V uličkách, kam ostatní obyvatelia mesta nechodia, sa prelínajú životné osudy Afrobrazílčanov rôznych generácií. Conceiçao Evaristo patrí medzi najvýznamnejšie súčasné afrobrazílske spisovateľky. V Uličkách pamäti vychádza z vlastnej skúsenosti, jej román však nie je autobiografia, ale autentická výpoveď o živote černošského obyvateľstva v Brazílii. Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Čítanie mu pomohlo porozumieť svetu. Veril, že vedieť prečítať písané i nepísané slová je nevyhnutným krokom k oslobodeniu.

      Uličky pamäti
      4,2
    • Macabéa

      Flor de Mulungu

      Conceição relê Clarice. “Se essa história não existe, passará a existir. (Clarice Lispector)” Há quase 50 anos, Clarice Lispector publicou A hora da estrela, seu último e mais emblemático romance. Nascia então Macabéa, jovem nordestina, pobre e migrante, cuja vida era marcada por dores, silêncios e apagamento. Agora, brota a Flor de Mulungu. Neste conto ilustrado, a premiada e incontornável voz da literatura brasileira contemporânea Conceição Evaristo revisita e dá novos contornos à Macabéa, em um manifesto literário que coloca a escrita como uma forma de fazer vingar a vida. “A Flor de Mulungu não ia fenecer. Não. A posição fetal em que ela se encontrava era um indício de que uma nova vida se abria. Ela ia nascer por ela e com ela. Macabéa ia se parir. Flor de Mulungu tinha a potência da vida. Força motriz de um povo que resilientemente vai emoldurando o seu grito. ” - Conceição Evaristo O olhar de Evaristo para esta personagem é realista, evoca a ancestralidade de Macabéa (e de todas as Macabéas que ali habitam) para costurar uma nova trajetória em que “Mulheres como Macabéa não morrem. Costumam ser porta-vozes de outras mulheres, iguais a elas".

      Macabéa