Názov prvej časti trilógie Hany Zelinovej Alžbetin dvor kryje sa s pomenovaním barokového kaštieľa v Turci, ktorý jeho majiteľ nazval podľa svojej krásnej mladej ženy Alžbety. Spisovateľka Hana Zelinová, znalkyňa prostredia i ľudských osudov, ktoré sa tu odvíjali, lokalizuje sem dej svojho pútavého rozprávania. Ožíva tu Turiec zo začiatku minulého storočia a očami posledného potomka rodu, Filipa Fabiciho, postupne odhaľuje tajomstvá Alžbetinho dvora, či poukrývané u utajované viny jeho predkov až po rozchod s kaštieľom, rodinnou tradíciou a poznanie, že má predpoklady viesť činorodejší život než jeho predkovia. Autorka, ktorá nemálo času venovala štúdiu dobových dokumentov i reálií, vytvorila do detailov osvetlený obraz života zemianstva s jeho protirečeniami po prekročení zenitu až po rozklad a zánik.
Hana Zelinová Knihy
Hana Zelinová bola slovenská spisovateľka a dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež. Vo svojej tvorbe sa často venovala romantickým témam, ktoré rozvíjala dynamickým dejom a prekvapivými vyvrcholeniami, niekedy s nádychom melodramatickosti. V literatúre pre deti a mládež sa zamerala na obdobie druhej svetovej vojny, Slovenské národné povstanie alebo na aktuálne témy. Jej diela boli písané pre širokého čitateľa a svoje prvé príspevky publikovala v novinách a časopisoch už od roku 1933.







Ferdo v mravenisku
- 61 stránok
- 3 hodiny čítania
Už takmer sedemdesiat rokov očarúvajú rozprávky z lúčnej ríše o Ferdovi Mravcovi, chvastúňovi Truhlíkovi a namyslenej Lienke nové a nové generácie detských čitateľov. Ferdo sa stal hrdinom animovaných filmov a vznikla o ňom aj opera. Ferdove príbehy vychádzajú v troch samostatných častiach.
"Budeme mať krásne mravenisko!" radoval sa Ferdo. A keď usínal, ešte si šepkal: "To som teda naozaj zvedavý, čo zasa zajtra uvidím." Ale čo uvidel, o tom sa mu nikdy ani len nesnívalo...
Veselé príhody chrobáka Truhlíka a jeho kamarátov - dozviete sa o patáliách chrobáka Truhlíka i o maliarskych výčinoch chrobáka Truhlíka.
Po zániku Alžbetinho dvora a Sedliackeho domu rod ich zakladateľa Mathiasa Fabiciho pokračuje v dvoch vetvách, legitímnej deliessovskej a nelegitímnej abramovskej. Volanie vetra, druhý diel trilógie zaslúžilej umelkyne Hany Zelinovej, prináša životný príbeh "mliečnych bratov" Daniela de Liessa a Lukáša Abrama, narodených v tom istom roku (1914) a žijúcich na Vrútkach v tom istom dome, ibaže jeden z nich na poschodí, v panských izbách, a druhý v jednoizbovom bytíku na prízemí. Ich osudy sa, pravdaže, nemôžu vyvíjať harmonicky, čoraz častejšie dochádza ku konfliktným situáciám a tragicko-dramatická osnova celej prózy vrcholí v pohnutých augustových dňoch roku 1944, keď jeden z "bratov" posiela druhého na smrť.
Román od Hany Zelinovej Prístav pokoja opisuje život rodiny Smrečianskych na zemianskej kúrii v Smrečanoch v Liptove, zamerala sa aj na manželské a milenecké vzťahy, často s osudovými následkami. Najdôležitejšie zo všetkého je pre nich byť pánom a paňou tohto kaštieľa, ktorý už len svojouexistenciou poznačuje osudy ľudí, ktorí v ňom žijú a z generácie na generáciu si ho odovzdávajú. A tak v záujme zachovania zemianskej kúrie uzatvárajú manželstvá, kde vonkoncom nezáleží na láske, porozumení, no hlavné je, že kaštieľ zdedia ich potomkovia. A preto je taký život plný dramatických udalostí. Dej knihy je od začiatku do konca plný napätia, osudy jednotlivých postáv sú strhujúce, až tragické. Napriek všetkému však kúria ostáva prístavom pokoja... nádejou, že sa v nej budú rodiť nové haluze smrečianskeho rodu. Gazduj s ňou tak, ako najlepšie budeš vedieť, lebo kúria, to nie len majetok. Je to oveľa viac, len to neviem vypovedať. Akési svedomie. Akýsi dôkaz, že sme tu a že tu budeme ako svoji medzi svojimi.
Sbírka krátkých próz. Príbehy slovenskej spisovateľky, v ktorých je hlavnou postavou žena - po stáročia tá istá, no jednako vždy iná: v šťastí i v nešťastí, veriaca, dúfajúca
Príbehy budúceho prváka Ivanka a jeho kamarátky Zuzanky.
Druhá časť románovej trilógie o liptovských garbiaroch. Popudom k napísaniu bolo odporúčanie básnika Andreja Plávku, ktorý otcovi na smrteľnej posteli sľúbil, že nedá na otcove remeslo v literatúre zabudnúť, no sám už na sklonku života nemal dosť síl a tak poprosil Hanu Zelinovú...



