Próza i poézia autora knižky, ktorý zomrel na podchladenie vo Vysokých Tatrách. Ľadová irónia jeho básnickej prózy cvendží aj dnes - keď sa vďaka jeho priateľovi Markovi Kolčákovi nestratilo 83 rukou písaných stránok, ktoré sa podarilo zachrániť pred zabudnutím. Obsah: Ružový kút, Ďaleko je do hlavy, Snehové vyznanie, Biť či nebiť, Príhoror, Klavír.
Monografie o díle českého fotografa Jana Saudka.
Vo Veľkom Meste okupovanom cudzími vojskami sa už nedalo žiť. Matka zavedie svojich dvoch synov k starej mame na vidiek. K príšernej starej mame: negramotnej, špinavej, lakomej, zlej, dokonca vraždiacej. Dvojčatá s ňou majú ťažký život. Nenechajú sa však ubiť a samy objavujú zákony života plného krutosti, samy sa naučia aj písať. Do veľkého zošita, ktorý ukrývajú na povale zapisujú svoje pokroky, zážitky a postrehy. Vzniká tak sugestívne, miestami veľmi expresívne rozprávanie, s nečakaným zakončením. Román bol preložený do vyše tridsiatich jazykov. Agota Kristof (1935) sa narodila v Maďarsku, odkiaľ v roku 1956 emigrovala do Švajčiarska, kde žije dodnes. Písala divadelné hry a neskôr vo francúzštine svoju románovú trilógiu (Veľký zošit, Dôkaz a Tretie klamstvo).
Velký průvodce po architektuře 1890–1948. Publikace, jež navazuje na úspěšnou řadu průvodců Praha moderní, představí slovem a obrazem přes sto významných staveb, jež v moravské metropoli vznikly od nástupu secese přes hledání národního stylu za první republiky, modernistické výboje spjaté zejména s funkcionalismem až po fašistickou a komunistickou totalitu, která dosavadní stavební vývoj na dlouhou dobu přerušila. Výběr objektů, prezentovaných ve svém současném stavu na fotografiích Pavla Hrocha, vytváří představu o jednotlivých obdobích, vývoji technologií a estetických názorů a politických a hospodářských proměnách. Průvodce je rozdělen do kapitol podle městských čtvrtí a zahrnuje rovněž mapky s vyznačenými objekty.
Katalog výstavy přibližuje vývoj českého výtvarného umění v letech 1969 až 1985.
Najkrajšie kniha o láske – aj tak sa svojho času hovorilo o vrcholnom diele francúzskeho multiumelca Borisa Viana. O radosti zo života, veľkej láske i nemožnosti byť navždy šťastným. Kniha vydali organizátori festivalu Bažant Pohoda ako svoju vysnívanú publikáciu.
Rushdie rozvíja príbeh s prvkami magického realizmu: súkromné dejiny troch generácií jednej rodiny, ktorých životy sa prelínajú s modernými dejinami Indie od roku 1910 až do roku 1976. Rozprávačom je Salím Sináí, ktorý sa rovnako ako tisíc ďalších detí narodil 15. augusta 1947, keď India spoločne s Pakistanom získala nezávislosť. Tisíc a jedno dieťa – a každé z nich je nadané nadprirodzeným darom a všetky spája Salímova schopnosť telepatie. Čím bližšie k polnoci, tým väčšie nadanie dieťa má. Presne o polnoci sa narodili dvaja. Salím a Šiva, dobro a zlo. Salímovými zmyslami, predovšetkým jeho zrakom a magicky citlivým čuchom, vnímame indickú realitu, v ktorej sa spája to najlepšie i najhoršie z oboch svetov, navzájom od seba neoddeliteľné – rovnako ako Salím a Šiva
