Pašijové hry
- 201 stránok
- 8 hodin čítania
Sborník obsahuje dvě hry belgického dramatika Michela de Ghelderode - Slečna Jairová a Barabáš.






Sborník obsahuje dvě hry belgického dramatika Michela de Ghelderode - Slečna Jairová a Barabáš.
Hlavnou postavou románu je mladá práčka Gervaise Macquart, ktorú na začiatku príbehu opúšťa jej milenec Auguste Lantier. Berie jej všetky peniaze a zanecháva len dvoch spoločných synov Clauda a Etienna. Gervaise, cnostná a pracovitá, ale teraz bez peňazí, si vezme čestného, no životom unaveného zinkára Coupeaua. Spočiatku sa zdá, že sa všetko obracia k lepšiemu: tvrdo pracujú a zarábajú peniaze, s ktorými chce Gervaise zriadiť vlastnú práčovňu, a majú dcéru, ktorú nazývajú Nana. Následne však Coupeau utrpí pracovný úraz, ktorý ho na niekoľko mesiacov pripúta k posteli. Časť ušetrených peňazí sa minie na jeho liečbu. Keď sa jeho zranenie uzdraví, zvykne si na ničnerobenie a nedokáže sa vrátiť do práce. Gervaise si požičiava peniaze a prenajíma obchod, v ktorom zriaďuje práčovňu. Musí teraz sama zarábať peniaze - čo nie je jednoduché, najmä keď Coupeau začne piť a ona sa kvôli svojmu úspechu stáva terčom závisti zo strany rodiny Lorilleux.
Výbor z povídek Guy de Maupassanta, jednoho z nejslavnějších francouzských spisovatelů 2. poloviny 19. století, vybral, uspořádal a nově přeložil Jiří Žák. Sbírce vévodí Kulička, příběh nevěstky, která svou lidskostí a nefalšovaným vlastenectvím zahanbí licoměrné, sobecké měšťáky, která byla poprvé vydána roku 1880 v souboru Médanské večery. Kulička je autorova novelistická prvotina a francouzský kritik A. Thibaudet o ní výstižně poznamenal, že Maupassant „nenapsal už nikdy nic lepšího jenom proto, že dokonalost se prostě překonat nedá".
Druhý díl trilogie věnované tématu války, která navždy poznamenala lidské životy a narušila i lidskou psychiku. První díl - Margot l´enragée (Zuřící Margot), třetí díl - románová reminiscence Quand la mer se retire (Když nastává odliv).
Tak ako Balzac v svojej monumentálnej Ľudskej komédii znamenite vykreslil obraz spoločnosti od Napoleonovho pádu až po koniec Reštaurácie roku 1830, Emile Zola si zaumienil vytvoriť románový cyklus, ktorý nazval Rougonovci-Macquartovci, s podtitulom „Prírodopis a sociálne dejiny jednej rodiny za Druhého cisárstva". Hriech pátra Moureta je jedným z románov tohto dvadsaťzväzkového cyklu a Zola v ňom rozvíja myšlienku boja blahodarných síl prírody proti cirkevnému tmárstvu. Je to románik vrúcnej lásky mladého kňaza a dievčiny voľne vyrastajúcej uprostred bujnej prírody. No mladý kňaz, spútaný cirkevnými dogmami, ľutuje svoj hriech, vracia sa z čarovnej záhrady ich lásky opäť na faru — a Albine dobrovoľne odchádza zo sveta. Toto Zolovo dielo si získalo veľa nadšených čitateľov a obdivovateľov najmä pre svoju poetičnosť. Prekrásne opisy prírody, čarovnej záhrady hýriacej farbami a vôňami, spätosť človeka s prírodou, láska dvoch mladých ľudí v lone tejto prírody — to všetko je skôr lyrická báseň ako ozajstný román a zanechá v čitateľovi nezabudnuteľný dojem.
Jeanne sa vracia z kláštorného penzionátu, žije s rodičmi, časom stretáva muža, o ktorom si myslí, že je stelesnením jej dievčenských snov. No po krátkom šťastí nastáva trpké rozčarovanie, ostáva sklamaná ako dcéra, žena i matka...