Zielińska-Elliott Anna Poradie kníh (chronologicky)

Prvý diel trilógie v súčasnosti najčítanejšieho japonského autora, ktorá bola v roku 1996 vyznamenaná prestížnou Cenou denníka Jomiuri za najlepší román roka. Hrdina románu Tóru Okada rozpráva udalosti, ktoré ho postihujú od chvíle, ako po šiestich rokoch práce v advokátskej kancelárii podal výpoveď, aby získal čas nájsť si svoje životné poslanie. So súhlasom manželky Kumiko, úspešnej redaktorky a ilustrátorky, zostáva dočasne v domácnosti, čím sa mu jeho život, napohľad fádny a priestorovo obmedzený na okolie domu, začne postupne zamotávať. Udalosti nadobudnú prudký spád potom, ako zmizne ich obľúbený kocúr a Tóru ho ide hľadať. Rozjímavosť, váhavosť, nepriebojnosť a pasivita hlavného hrdinu sú v podstate rubom jeho tolerancie a dnes vzácnej schopnosti úprimne načúvať. Tóru takto mimovoľne priťahuje ľudí nevšedných schopností a výnimočných osudov a prežíva s nimi neobyčajné situácie. Tieto však postupne čoraz viac narúšajú jeho zdanlivo pokojný každodenný život a smerujú do osudového konfliktu. Jeho náznakom sa prvý diel trilógie končí. Román je pri všetkej svojej bizarnosti výstižným obrazom japonskej spoločnosti obdobia sociálnej stability začiatku druhej polovice osemdesiatych rokov.

Kultová zbierka poviedok najúspešnejšieho japonského spisovateľa súčasnosti. Haruki Murakami je bezpochyby najznámejším a najprekladanejším súčasným japonským autorom. Zbierka poviedok Slon mizne obsahuje sedemnásť krátkych prozaických textov, ktoré v rokoch 1980 až 1991 vychádzali prevažne časopisecky a neskôr sa stali súčasťou iných zbierok. Poviedky, tak ako sú usporiadané v tejto zbierke, vyšli v anglickom preklade v roku 1993, v japončine až o dvanásť rokov neskôr. Podobne ako iné Murakamiho diela, aj tieto príbehy sú utkané z jemných vlákien každodennej reality a fantazijných prvkov a autor v nich opisuje rôzne spôsoby, ako sa ľudia dokážu vyrovnať s pocitmi straty a osamelosti v modernom svete. Titul vyšiel v anglickom jazyku pod názvom The Elephant Vanishes.

U ovom drugom tomu, Aomame i Tengo, sticajem neobičnih događaja, potvrđuju svoje sumnje da se nalaze u drugom vremenu - u godini 1Q84 - iz kojeg ne mogu da se vrate natrag u 1984. godinu i svoje realno vreme. Njihova ljubav, iako je čini samo stisak ruke u detinjstvu, jedina je istinska i prava u ovom romanu. Ona je pokretač svih dešavanja i jača uprkos njihovoj razdvojenosti, a oni se sve više približavaju jedno drugom. Murakami se u ovom nastavku produbljeno bavi filozofskim temama, odnosom dobra i zla, krivice i kazne i, pre svega, smislom života, stavom prema smrti, žrtvovanjem, ali i porodičnim vezama i, neizostavno, ljubavlju. „Ako u svetu nema ljubavi, sve je iluzija i imitacija." Autor nas upozorava da ljubav jeste glavni pokretač, ali je u modernom svetu često nema onde gde najviše treba da je bude - između muža i žene i roditelja i dece. Poznat, i zbog toga u Japanu često kritikovan, kao pisac koji unosi previše zapadnjačke tradicije u svoje romane, Murakami je ovu priču o univerzalnim temama zajedničkim za ceo svet, obojio više no ikad pre istočnjačkom filozofijom i japanskim načinom života, naročito kuhinjom, čiji nas sastojci omamljuju sa stranica ove knjige. Nastaviće se u trećem delu......

Podobnie jak w "Kafce nad morzem" autor rozwija jednocześnie dwa wątki - rozdziały o numerach nieparzystych opowiadają historię kobiety imieniem Aomame, a rozdziały o numerach parzystych historię mężczyzny imieniem Tengo. Oboje w dzieciństwie się znali i wszystko wskazuje na to, że znów spotkają się dwadzieścia lat poźniej. Akcja rozgrywa się w roku 1984, więc, oczywiście, można znaleźć w niej kilka odwołań do powieści Orwella. Dominujące tematy to przemoc i okrucieństwo wobec kobiet oraz działalność sekt religijnych, przedstawionych jako organizacje fanatyczne i niebezpieczne. Wątek ten zdaje się do pewnego stopnia oparty na historii sekty Najwyższej Prawdy Aum, która w 1995 roku dokonała zamachu terrorystycznego w w tokijskim metrze. Autor buduje równoległe światy i wprowadza fantastyczne postaci, jak zawsze w mistrzowski sposób zaciera granice między rzeczywistością a literaturą.

Dvadsaťštyri majstrovských poviedok z rokov 1979 až 2006 sú mimoriadne skvelou ukážkou autorovho strhujúceho rukopisu a podmanivosti jeho krátkych próz. V príbehoch, ktoré sa odohrávajú v Japonsku, Taliansku, Grécku či na Havaji, opäť provokuje fascinujúcim a nekompromisným stieraním hranice medzi možným a nemožným, presvedčivo zachováva rovnováhu medzi oboma týmito svetmi, plynulo prechádza zo sveta každodennosti do sveta snov, a práve v tom balansovaní na hrane nemilosrdne odhaľ uje temné aj krehké stránky nás všetkých a zraniteľnosť našej duše.