Bookbot

Elias Canetti

    25. júl 1905 – 14. august 1994

    Elias Canetti (* 25. júl 1905, Ruse, Bulharsko - † 14. august 1994, Zürich, Švajčiarsko) bol britsko - rakúsky spisovateľ, teoretik spoločenských vied a humanista pôvodom z Bulharska a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1981.

    Elias Canetti
    The play of the eyes
    Hlasy Marrákeše
    Svědomí slov
    Tajné srdce hodin. Výbor ze zápisků 1942-1985
    Masa a moc
    Zaslepenie
    • 2020

      Masa a moc

      • 448 stránok
      • 16 hodin čítania
      4,2(1200)Ohodnotiť

      Masa a moc sú kľúčové pojmy našej epochy. Bol nimi fascinovaný aj Elias Canetti, ktorý ich skúma ako fenomény, pre ktoré možno nájsť v dejinách ľudstva množstvo príkladov. Písaniu tejto knihy venoval viac ako dvadsať rokov svojho života. Canettiho tvrdenia sú často intuitívne, nepodkladá ich zdrojmi, ale prežitkom, filozofuje, psychologizuje, hravým spôsobom interpretuje mýty a rituály, ale rovnakú pozornosť venuje aj bežnému životu a vlastným skúsenostiam. Napriek jeho výletom do dejín a ku kultúrno-antropologickým prameňom je Masa a moc predovšetkým veľkým dielom a veľkou básnickou víziou ľudského univerza.

      Masa a moc
    • 2019

      Zaslepenie

      • 384 stránok
      • 14 hodin čítania
      4,2(279)Ohodnotiť

      Elias Canetti sa narodil v roku 1905 v bulharskom meste Ruse, kde sa usadila židovská komunita vyhnaná zo Španielska. Jeho rodičia sa neskôr presťahovali do Viedne, kde si zvolil literárny jazyk, v ktorom napísal všetky svoje diela, hoci nemčina nebola jeho materinským jazykom. Vo Viedni študoval prírodné vedy a získal doktorát, pričom pracoval na svojom prvom románe, ktorý vyšiel v roku 1935. Popularitu získal až po 2. svetovej vojne, keď bol interpretovaný ako podobenstvo o modernom svete. Za túto knihu dostal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1981. Canetti napísal aj ďalšie známe diela, vrátane trojdielnych memoárov. Hlavným protagonistom románu je Peter Kien, odborník na čínsky jazyk a kultúru, ktorý vlastní obrovskú súkromnú knižnicu. V románe sa stretáva s rôznymi čudákmi v absurdných situáciách, pričom autor využíva motívy z literárnych diel od Homéra po Cervantesa. Text je plný alúzií, dvojzmyslov, paródií a negácie logických súvislostí, čím vytvára originálny konglomerát odrážajúci náš svet. Hlavným motívom je zaslepenie a slepota v rôznych podobách.

      Zaslepenie