Elena Hidvéghyová Yung Poradie kníh

Existuje niečo ako osudové predurčenie do manželstva?Autorka pozýva čitateľa preskúmať túto otázku na pozadí svojho vlastného života, takmer 30-ročného manželstva s čínskym intelektuálom, ktorý sa jej v roku 1991 prihovoril na autobusovej zastávke v Pekingu. Bol šarmantný, vedel vynikajúco po anglicky, poznal a obdivoval západnú kultúru a veľmi ju chcel za ženu. Autentické denníkové zápisky z Číny autorka doplnila o úvahy, komentáre, ktoré vznikli v posledných rokoch na Slovensku. Podarilo sa jej tak vyrozprávať svoj príbeh lásky do hĺbky a s nevšednou dávkou úprimnosti. Autorka vystupuje v dvojúlohe: na jednej strane ako mladá nekonvenčná študentka čínštiny plná romantických ideálov, neskôr „exotická slovenská nevesta v čínskej rodine. A potom, o veľa rokov neskôr ako zrelá žena, matka troch dcér, ktorá v kultúrne zmiešanom manželstve prežila veľkú časť života a vie už mnohé z toho, čo pred tým len tušila, resp. vôbec netušila. Kniha je mozaikou textov o partnerstve muža a ženy. Zároveň však prináša svedectvo o Číne v 90. rokoch minulého storočia a v neposlednom rade hovorí o láske k vlastnej krajine a kultúre, ktorú si autorka začala hlbšie uvedomovať práve vďaka kontaktu s tým iným, cudzím.

Mladá slovenská študentka čínštiny sa v Pekingu zaľúbi do staršieho, bohatého, slávneho muža, navyše sochára, silno ovplyvneného európskou kultúrou. Napriek tomu však zisťuje, že nie je pri ňom šťastná. Rozíde sa s ním a po rokoch skúma, ako by sa ich vzťah bol vyvíjal, a čo by bolo s ňou, keby zostala vedľa neho. Akú podobu nadobudne ich vzťah, keď sa po rokoch vráti do Číny a stretne sa s ním pri veľkolepom odhaľovaní jeho slávnej sochy v Šanghaji? Napriek všetkému totiž ostáva jeho osudovou ženou. Z tohto exotického ľúbostného príbehu o čínskom milencovi však autorka vyťaží celé lyricko-filozofické podložie, v ktorom sa krížia odlišné kultúry, odlišné cítenie, no vždy prevažuje mužsko-ženské vnímanie sveta a jeho prelínanie, vyrozprávané na viacerých rovinách. Grafické odlišovanie jednotlivých vrstiev ich myslenia a vnímania dodáva rozprávaniu dynamiku a psychologickú hĺbku. Z príbehu Lianga a Angely sa tak stáva príbeh o múdrej sile lásky.

Štíhla útla knižočka s obálkou zlatej farby, uprostred ktorej hneď upúta podobizeň zlatovlasej ženy. Len čo v jej črtách rozpoznáme nespochybniteľnú tvár všetkých Boticcelliho žien, renesanciu potvrdia aj splývavé šaty polozmyselnej a polocudnej bielej látky. A po záhyboch šiat oko skĺzne ešte nižšie, pod Boticcelliho portrét, kde sa v zlatej ploche skvie jednoslovný nápis - názov knihy - pripomínajúci niečo renesančné: Prasestre. Nezvyklé slovo, uložené v datíve. Venovanie... Aj báseň za básňou sú venovania. Autorka pozná hlbiny nejedného srdca a priblížila sa tajomstvu Orientu. Profesiou je totiž odborníčkou na čínsku kultúru, jazyk a literatúru. V slovenskom literárnom debute sa prihovára prasestre. Tej, čo väzí v nejednom z nás, ako aj v nej samej.