Erica Segre Knihy

Čo je kvantová fyzika, ako ju objavili a čo vypovedá o nás? Odpoveď na tieto otázky formuluje Carlo Rovelli s preňho typickou filozofickou a kultúrnou hĺbkou, pričom jeho texty zostávajú jasné, výstižné a často priam lyrické. Začína opisom zrodu kvantovej fyziky na fascinujúcom ostrove bez stromov Helgoland v Severnom mori, kde sa mladý Werner Heisenberg liečil zo sennej nádchy. Práve tam prvý raz zazrel za klasickou mechanikou neobyčajné a prekrásne vnútro reality. V Rovelliho rozprávaní ožívajú géniovia svojej doby, približuje nám ich zvláštne pokusy, cez ktoré sa snažili pochopiť kvantovú teóriu, a objasňuje, prečo uznáva interpretáciu reality založenú na vzájomných interakciách a vzťahoch. Pokúša sa vysvetliť význam a vplyv tejto novej vízie sveta na filozofiu aj na chápanie seba samého. Sám hovorí: „Pochopenie, že neexistujeme ako autonómne subjekty, nám pomáha oslobodiť sa od pripútania a utrpenia. Práve pre svoju nestálosť, pre absenciu každého Absolútna má život zmysel a je drahocenný... sme len obrazmi obrazov. Realita vrátane nás samých je iba slabým a krehkým závojom, za ktorým... niet ničoho.“

Jednoduché, zrozumiteľné a obdivuhodné. To je stručná charakteristika Rovelliho diela, ktoré bolo preložené do viac ako štyridsiatich jazykov. Keď autorovi ponúkli priestor v nedeľnej prílohe denníka Sole 24 Ore, dokonale ho využil. Pritiahol desaťtisíce čitateľov a zdôraznil plnohodnotnú a životne dôležitú úlohu, akú zohráva fyzika v kultúre spoločnosti. Autor vo svojich prednáškach berie zreteľ na laického čitateľa a približuje mu teóriu relativity alebo kvantovú mechaniku spôsobom, akoby rozoberal divadelnú hru. A divadlo vesmíru je v jeho podaní nesmierne okúzľujúce! Fyzika otvára okná, z ktorých sa dá dovidieť ďaleko. To, čo vidíme, nás privádza do úžasu. Zisťujeme, že sme plní predsudkov a náš intuitívny obraz sveta je čiastočný, úzkoprsý, neúplný. Vždy keď sa dozvedáme niečo nové, svet sa nám začína meniť pred očami. V nesmiernom mori galaxií a hviezd sme iba strateným kútikom, v nekonečných ornamnetoch, ktoré tvoria plátno skutočnosti, sme iba jednou z drobných čiaročiek.

Focusing on the visual aspects of national identity in post-Independence Mexico, the book explores the often-overlooked role of visual culture beyond renowned muralists. It spans from the early nineteenth century to modern times, analyzing how illustrated periodicals, literature, and the works of graphic artists, filmmakers, and photographers reflect and reshape discourses on ethnicity and cultural hybridity. The study highlights the eclectic and self-reflexive nature of Mexican visual discourse, revealing its complexity and significance in shaping national identity.

The official centenary commemorating the Mexican Revolution of 1910 provided scholars with an opportunity to consider memorialization and its legacies and ‘afterimages’ in the twentieth century through to the present time. This collection of new essays, commissioned from experts based in Mexico, Europe and the United States, plays on the interrelated notions of ‘revisitation’, haunting, residual traces and valediction to interrogate the Revolution’s multiple appearances, reckonings and reconfigurations in art, photography, film, narrative fiction, periodicals, travel-testimonies and poetry, examining key constituencies of creative media in Mexico that have been involved in historicizing, contesting or evading the mixed legacies of the Revolution. The interplay of themes, practices and contexts across the chapters (ranging from the 1920s through to the present day) draws on interdisciplinary thinking as well as new findings, framing the volume’s discourse with a deliberately multi-dimensional approach to an often homogenized topic. The contributors’ scholarly referencing of artists, novelists, poets, photographers, foreign correspondents, critics, filmmakers and curators is detailed and wide-ranging, creating new juxtapositions that include some rarely studied material.