Peter Salner Knihy

Aj keď kníh o holokauste, o jednej z najtemnejších etáp v novodobých dejinách ľudstva, vyšlo veľa, táto publikácia Petra Salnera je niečím výnimočná. Je totiž prepisom 142 výpovedí slovenských Židov, ktorí prežili hrôzy holokaustu a navyše sa odhodlali predstúpiť pred kameru a nechať na videozázname aspoň časť svojich neprerozprávateľných skúseností. Salnerova kniha sa pripája k obrovskému medzinárodnému projektu, vďaka ktorému sa od r. 1981 podarilo zhromaždiť už vyše 4 tisíc videosvedectiev z celého sveta. Vďaka tomu môžu dnes na univerzite v Yale mladí Američania počúvať príbehy aj slovenských Židov.

Mozaika židovskej Bratislavy je poskladaná z obrázkov medzivojnového obdobia, ale aj zo smutných spomienok na holokaust. Ilustrujú názorovú pestrosť židovskej komunity, i rôznorodosť kontaktov s inými etnikami a náboženstvami. Nebol by to však židovský pohľad, keby zdanlivo jednoznačný obraz pluralitnej, tolerantnej a multikultúrnej spoločnosti nezahmlieval (neraz nepríjemnými) pochybnosťami. Táto mozaika už nikdy nebude úplná. Počas holokaustu zahynula väčšina bratislavských Židov, ďalší hneď po oslobodení opustili mesto i krajinu. Zo spektra názorov úplne vypadli dve kedysi rozhodujúce zložky komunity. Stratili sa predovšetkým najpočetnejší ortodoxní veriaci, ich hodnoty, kultúra, spôsob života. V minulosti boli súčasťou bratislavskej každodennosti, dnes sú prejavom vzdialenej exotiky. Z mesta sa vytratili aj sionisti, ktorí hromadne odchádzali do Palestíny / Izraela. Práve tieto skupiny pred vojnou najviac reprezentovali židovskú komunitu. V Bratislave po roku 1945 ostali najmä sekulárni Židia. Ich spomienky na medzivojnové roky dnes predstavujú najdôležitejšie, neraz dokonca jediné kamienky do mozaiky židovskej Bratislavy.

Kniha sa zaoberá témami návratu židovskej identity a pamäti, obrazu povojnovej reality Židov v slovenskej spoločnosti, ŠtB a židovskej mládeže, emigrácie a postoju k domovu a mnohými inými.

Štefánka, Astorka, Luxorka, Metropol, Grand - to boli miesta stretnutí umelcov, novinárov a behémy. Najobľúbenejšie však boli chýrne bratislavské viechy. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti.

Kniha vznikla pri príležitosti 75. výročia povstania väzňov v tábore smrti Sobibor a jeho následného zničenia. Sobibor má osobitný význam pre Slovensko, pretože tu bolo zavraždených najviac slovenských Židov. Autori, významní bádatelia, skúmajú aspekty existencie a zničenia tábora, ako aj súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Kapitolu o Lublinskej oblasti a Akcii Reinhard napísal izraelský historik David Silberklang. Poľský historik Tomáš Okleksy – Zborowski sa zameral na dejiny tábora, zatiaľ čo Sara Berger z Fondatione de la Shoah analyzuje páchateľov týchto zločinov. Slovenský historik Ján Hlavinka sa zaoberá deportáciami Židov zo Slovenska do Sobiboru. Dieter Pohl z rakúskej univerzity skúma páchateľov a retribúcie. Český historik Lukáš Přibyl priblížil dokumentáciu transportov z Protektorátu Čechy a Morava. Záverečné kapitoly, autori Peter Salner a Zuzana Panczová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, sa zaoberajú súčasnými reflexiami holokaustu na Slovensku a konšpiračnými teóriami. Kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu tejto smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.

Bratislavčania Bratislavčanom o Bratislave - týmito slovami možno stručne zhodnotiť knihu Taká bola Bratislava. Päť bratislavských rodákov rôznych profesií, ale s rovnakým vzťahom k svojmu mestu zhrnulo do 12 kapitol poznatky, ktoré získali pčas svojho výskumu. Ako pramene slúžila odborná i memoárova literatúra, ale predovšetkým rozhovory s Bratislavčanmi. Z ich spomienok sa vytvára obraz mesta, ako si ho pamätajú z obdobia pred druhou svetovou vojnou.......

Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945 – 1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatné kapitoly sa venujú politickým procesom na Slovensku, sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita), reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.

Kremácia v židovskej komunite na Slovensku z pohľadu etnológie. Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta pohreb spopolnením. Napriek tomu v posledných desaťročiach sa stále častejšie stáva, že príslušníci židovskej komunity uprednostňujú kremáciu. Etnológ Peter Salner v tejto knihe na základe svojich výskumov priam detektívnym spôsobom analyzuje dôvody a následky tohto v minulosti zakazovaného a prakticky neznámeho trendu.