Peter Salner Poradie kníh

Kniha o vzťahoch medzi komunistickou mocou a židovskou komunitou v rokoch 1945 – 1992. Autori sa opierajú o poznatky z historických, archívnych a etnologických výskumov, využívajú údaje z umeleckej a memoárovej literatúry a autentické spomienky pamätníkov, ktoré vytvárajú pestrý pohľad na povojnové obdobie až do roku 1992. Skúmajú situáciu v židovskej komunite krátko po oslobodení, po návrate židov, ako sa vyrovnávali s následkami holokaustu, ale aj ich kontakty s inštitúciami štátnej moci. Samostatné kapitoly sa venujú politickým procesom na Slovensku, sebaobranným reakciám židovských inštitúcií a jednotlivcov (emigrácia, „život s maskou“, lojalita), reflexiami šesťdesiatych rokov, obdobím normalizácie a situáciou židovskej komunity po novembri 1989.

Kremácia v židovskej komunite na Slovensku z pohľadu etnológie. Tradičný judaizmus akceptuje výlučne pochovanie pozostatkov do zeme a zásadne odmieta pohreb spopolnením. Napriek tomu v posledných desaťročiach sa stále častejšie stáva, že príslušníci židovskej komunity uprednostňujú kremáciu. Etnológ Peter Salner v tejto knihe na základe svojich výskumov priam detektívnym spôsobom analyzuje dôvody a následky tohto v minulosti zakazovaného a prakticky neznámeho trendu.

Etnológ Peter Salner sa pokúša definovať problémy židovskej komunity na Slovensku. V siedmich kapitolách prináša odborný (etnologický), ale aj osobný pohľad na problémy súčasnej židovskej kultúry. Zaoberá sa radosťami a problémami etnologického výskumu židovských tém, časom a rozdielmi v jeho vnímaní, dobrovoľnou aj vynútenou migráciou židovskej komunity. Rozsiahly priestor venuje reflexiám na obdobie holokaustu a komunistickej moci. Predmetom jeho výskumu sú osudy synagóg a cintorínov, ktoré ostali opustené po holokauste, premeny židovskej rodiny a sviatkov. V závere sa venuje židovskej identite, vrátane humoru, ktorý tvorí jej neodmysliteľnú súčasť.

Dialóg dlhoročných kolegov a priateľov. Monika Vrzgulová kladie zvedavé otázky Petrovi Salnerovi, aby si vzápätí úlohy vymenili. Spektrum otázok a odpovedí smeruje k tomu, čo vedia alebo si pamätajú o svojich predkoch, cez spomienky na bratislavské, resp. trenčianske prostredie v období detstva a dospievania, študentských rokov, no nechýbajú ani informácie o osobných záujmoch či názoroch, ktoré vyplývajú z ich dlhoročnej vedeckej práce. V dialógu sa postupne vynárajú asociácie, udalosti a súvislosti, ktoré si zdanlivo nepamätali alebo neuvedomovali a v rozhovore vyústia do prekvapivého poznania.

Kniha vznikla pri príležitosti 75. výročia povstania väzňov v tábore smrti Sobibor a jeho následného zničenia. Sobibor má osobitný význam pre Slovensko, pretože tu bolo zavraždených najviac slovenských Židov. Autori, významní bádatelia, skúmajú aspekty existencie a zničenia tábora, ako aj súčasné reflexie holokaustu na Slovensku. Kapitolu o Lublinskej oblasti a Akcii Reinhard napísal izraelský historik David Silberklang. Poľský historik Tomáš Okleksy – Zborowski sa zameral na dejiny tábora, zatiaľ čo Sara Berger z Fondatione de la Shoah analyzuje páchateľov týchto zločinov. Slovenský historik Ján Hlavinka sa zaoberá deportáciami Židov zo Slovenska do Sobiboru. Dieter Pohl z rakúskej univerzity skúma páchateľov a retribúcie. Český historik Lukáš Přibyl priblížil dokumentáciu transportov z Protektorátu Čechy a Morava. Záverečné kapitoly, autori Peter Salner a Zuzana Panczová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, sa zaoberajú súčasnými reflexiami holokaustu na Slovensku a konšpiračnými teóriami. Kniha predstavuje dôležitý príspevok k hlbšiemu poznaniu tejto smutnej kapitoly nedávnych dejín Slovenska.

Tri rôzne pohľady na historické korene a súčasné reflexie vojnového slovenského štátu a holokaustu predstavujú dôležitý prínos k hlbšiemu poznaniu nedávnej minulosti Slovenska a jej presahov do súčasnosti. Napriek časovému odstupu, postupnému odchodu posledných svedkov doby, napriek dostupným historickým faktom, ostáva tento režim aj trištvrte storočia po jeho zániku stále aktuálnym problémom našej spoločnosti. Zuzana Panczová sa zaoberá Protokolmi sionských mudrcov a ich šírením v slovenskom prostredí. V tridsiatych rokoch 20. storočia prispel tento konšpiračný falzifikát k formovaniu antisemitskej propagandy a protižidovského zákonodarstva vojnového slovenského štátu a podieľal sa tak na tragických osudoch desaťtisícov jeho židovských obyvateľov. Daniel Luther sa zaoberá súčasnými reflexiami vyhnania príslušníkov českej menšiny, ku ktorému došlo na prelome rokov 1938 – 1939 už v prvých mesiacoch existencie vojnového štátu. Soňa Gyárfáš Lutherová reflektuje dôsledky arizačných zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1940 a viedli k úplnému ožobráčeniu príslušníkov židovskej komunity na Slovensku.

Autor o svojej najnovšej knihe hovorí: "S rôznymi aspektami židovskej problematiky sa stretávam prakticky od narodenia. Napriek tomu sa táto kniha nezakladá na spomienkach a tradíciách našej rodiny, hoci miestami určite preblesnú na povrch. Na základe dlhodobých výskumov židovskej komunity sa pokúsim priblížiť , ako sa vyvíjal individuálny a inštitucionálny vzťah k judaizmu od príchodu slávneho rabína Chatama Sofera do Bratislavy začiatkom 19. storočia až do súčasnosti. Dôraz pritom kladiem na situáciu po holokauste, pretože táto tragédia zásadne ovplyvnila ľudí, ktorí ju prežili. Zaujíma ma ich postoj k viere, čo zo svojej minulosti (ne)odovzdali potomkom, ale aj zmeny, ktoré priniesol november 1989."

Monografia Židia na Slovensku po roku 1989 nedostala podtitul Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou náhodou. Autor sa v nej usiluje priblížiť čitateľom komunitu, ktorá má "janusovský" rozmer. Jej príslušníci sa usilujú poznať a pochopiť, čo ich očakáva v dohľadných rokoch či desaťročiach a prispôsobiť sa tomu. Zároveň na nich neustále dolieha minulosť: vplyv slávnej aj ťažkej histórie, antisemitizmus, dôsledky holokaustu, viacnásobné násilné prerušenie, ale aj tlak ortodoxného judaizmu, ktorý pre mnohých dodnes tvorí etalón židovstva. Hoci v praxi väčšinou už nie je funkčný, určuje priebeh sviatkov či bohoslužieb, kultúru a spôsob života veriacich a do určitej miery ovplyvňuje aj ľudí, ktorí sa viery z rôznych dôvodov vzdali. Na margo toho pražský rabín Efraim Karol Sidon uviedol, že Žid "môže sa chovať ako chce, ale vždy bude vedieť, k čomu sa nehlási. Čo opustil. Kultúru, ktorú - márna vec - vytváral Pán Boh. A Žid sa musí rozhodnúť: buď sa vráti, alebo zostane mimo seba".

Monografia, predstavuje vstup do dôležitej, no na Slovensku nie dostatočne preskúmanej problematiky. Autori jednotlivých kapitol vo svojich textoch analyzujú rôzne aspekty komunikácie a vzťahov medzi generáciami v súčasných bratislavských rodinách, pričom svoje poznatky zasadzujú do komplexnejšieho rámca európskeho výskumu.Závery, ku ktorým dospeli, sú jednoznačné: generácie rodičov, detí a vnukov sa navzájom potrebujú. Chcú a musia kooperovať na úrovni spoločnosti, komunity alebo rodiny, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žijú v spoločnej domácnosti alebo bývajú oddelene. Každá generácia prináša do spoločného vzťahu vlastné skúsenosti, zručnosti, aj emócie. Fungujúca spoločnosť i rodina je výsledkom práve tejto spoločne zdieľanej rozmanitosti. Za najväčšiu výzvu pre budúce výskumy považujú autori zachytenie ambivalencie vzťahov a komunikácie medzi generáciami v súvislosti s konfliktami medzi nimi. Zistenia, ku ktorým dospeli, upozorňujú na zaujímavé trendy a súčasne otvárajú ďalšie otázky, ktoré bude potrebné preskúmať.

Komunita medzi vierou a realitou Kniha Petra Salnera prináša doteraz neznáme poznatky z prostredia židovských náboženských obcí na Slovensku po druhej svetovej vojne. Autor narába s doteraz nedostupnými archívmi ÚZ ŽNO, ktoré predstavujú jediný a jedinečný zdroj poznatkov o ich vnútornom fungovaní a usporiadaní. Tieto pramene okrem iného dokladajú aj snahu obcí (o niekedy márne) uchovanie zvyškov židovského kultúrneho dedičstva, či židovského spôsobu života v mnohých lokalitách na Slovensku. Dielo navyše ponúka autorov pohľad zvnútra, jidiškajt, ktorý interpretuje „židovské“ videnie vecí a je čitateľom pochádzajúcim z mimožidovského prostredia neznámy.