Un dia, per tal de salvar el món on vivim, les persones es van haver de fer petites, petites, petites; és a dir,minúscules. Algunes persones, com passa sovint, es van voler aprofitar de la situació, i per això va esclatar la guerra dels minúsculs. ¿Us penseu, potser, que va ser una guerra petita perquè els qui la feien eren petits? Doncs no! Ja que de guerres petites no n'hi ha. Totes són grans, grans i indesitjables.
A. Daudet, plachý, samotársky lyrik, literárny pustovník, usadil sa v osamelom veternom mlyne v rodnej milovanej Provencii, kde cez teplé večery, za spevu cikád, vysníval svoje Listy. Nenájdeme tak skoro diela tak poeticky sviežeho, štýlové tak vyváženého a ľudsky tak prívetivého, ako sú tietorozprávky, prehriate milým slnkom južnej Francie. Daudet, ktorý chcel byť literárnym vyslancom svojho kraja v Paríži, prenikol nimi do celého sveta. Hoci je to dielo jeho mladosti, ostalo aj vrcholom celej tvorby. Umelec bol v ňom už zrelý, rozprávač dokonalý. Pretože miloval jednoduchých ľudí svojho kraja a rozumel im, vedel im zaistiť miesto v nesmiernom svete literárnych postáv a stal sa tým univerzálnym. Francúzska literatúra si ho váži, ostatný svet ho číta s obdivom. Nachádza v ňom humor i nehu, melanchóliu i silu. „Listy z môjho mlyna“ vyšly práve pred 80 rokmi. Nám Slovákom budú i po tomto odstupe milé aj preto, že v nich žije kus starého miznúceho sveta, podobného idyle slovenských hôr a strání, ako nám ju zachovali naši spisovatelia. Usmievavé a zároveň elegické čaro Daudetových listov prenikne ľahko do slovenskej duše a francúzsky spisovateľ bude mať v našich knižniciach miesto vedľa Hviezdoslava a Kukučina, lebo ľudské a umelecké črty jeho profilu sú nám neobyčajne blízke.