Eva Palkovičová Knihy

Otec a syn sa vydávajú na cestu z Buenos Aires k vodopádom Iguazú na severnej hranici Argentíny s Brazíliou, v krajine ovládanej vojenskou juntou. Chlapec Gaspar je pod ochranou svojho otca Juana, ktorý sa snaží ochrániť syna pred osudom, ktorý mu predurčuje tajné spoločenstvo Bratstva. Juan, médium v Bratstve, sa kontaktuje s Temnotou a hľadá večný život prostredníctvom desivých rituálov, pričom aj Gaspar je určený na rovnaký osud. Bratstvo, ovládané vplyvnou rodinou Gasparovej matky, má korene v objave Temnoty, ktorý sa pred stáročiami preniesol z Afriky do Anglicka a následne do Južnej Ameriky. Šesť kapitol románu zobrazuje dejiny Argentíny od šesťdesiatych rokov po koniec 20. storočia, pričom čitateľ objaví domy s pohybujúcimi sa stenami, dvere vedúce do iných svetov, a rituály s desivými obetami. Príbeh sa dotýka aj psychodelického Londýna, vzťahov otcov a detí a represálií vojenskej diktatúry, s desiatkami nezvestných a neistým príchodom demokracie. Nadprirodzené temné scény plné hrôzy sa prelínajú so skutočnými udalosťami, čím vytvárajú znepokojujúci, no fascinujúci naratív. Mariana Enriquez patrí medzi významné postavy latinskoamerickej literatúry 21. storočia.

Rasová nenávisť poznačí aj prvý vášnivý cit lásky mladého belocha zo vznešenej havanskej spoločnosti Joaquína a krásnej, síce bielej, no predsa len kvadrónky Carmely, nemanželskej dcéry španielskeho belocha a mulatky done Justy.

26. februára 1955 zmietla vlna z paluby kolumbijského torpédoborca Caldas osem členov posádky. Luis Alejandro Velasco bol jediný námorník, ktorý nešťastie prežil... Kniha bola preložená do dvadsiatich jazykov.

Anna a Max, trinásťroční občania Východného Nemecka, vyrazia na cestu. Rozhodnú sa utiecť z detstva, zo systému, ktorému neveria, od rodičov, ktorí sa s nimi nerozprávajú. Stopujú ošarpanými, sivými a spustnutými krajinami východného bloku, aby sa dostali k Čiernemu moru, po ktorom chcú na tureckej lodi preplávať na druhú stranu železnej opony. Podarí sa im pritom oklamať obchodníkov s deťmi, uniknúť rumunskej polícii, a zažijú aj prvú lásku, žiarlivosť a krehké záblesky šťastia. Piaty román Sibylle Berg je rozprávkou i románom dozrievania, satirou i nežným ľúbostným príbehom, kritikou komunistického režimu i bláznivou road-movie. Zo striedajúcej sa perspektívy Anny a Maxa sledujeme romanticko-utopický príbeh, v ktorom však autorka známa skeptickým pohľadom na svet nešetrí ani na vtipných a drsne výstižných komentároch. Sibylle Berg sa narodila vo Weimare a žije v Zürichu. Doposiaľ uverejnila dvanásť kníh: Niekoľko ľudí hľadá šťastie a nasmeje sa k smrti, Sex II, Amerika, Zlato, Nepríjemné má prednosť – pánske príbehy, Koniec dobrý, Ozaj, a už som ti rozprávala... Rozprávka pre každého, Cesta, Muž spí, Vďaka za život, Ako to len môžem všetko vydržať?, Deň, keď moja žena našla muža. Divadelné hry Sibylle Berg Helgin život, Pes, muž, žena, Pozri, zapadá slnko a iné uvádzajú divadlá vo viacerých krajinách. Sibylle Berg pravidelne prispieva stĺpčekmi a článkami do nemeckých novín a časopisov.

Na pozadí príbehu veľkej lásky zobrazuje život v Chile po vojenskom prevrate. Román je dielom o večne živej láske, ktorá je schopná najťažších skúšok, plným lyrizmu, ale zároveň je obrazom hrôzy vyjadreným sugestívnym jazykom.

Motívy každodennej sféry ľudského života – bývania, jedenia, obliekania, práce, výchovy detí či rodinných vzťahov – sa od šesťdesiatych rokoch 19. storočia čoraz významnejšie integrujú do slovenskej postromantickej prózy. Každodennosť už nie je len predmetom romantického opovrhovania, ale aj priestorom, v ktorom môže národne uvedomelý Slovák či Slovenka uplatňovať, reprodukovať aj navonok deklarovať svoje národné cítenie. Monografia na vybraných textoch kľúčových autorov tvoriacich v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 19. storočia – Jána Kalinčiaka, Daniela Bacháta, Mikuláša Štefana Ferienčíka, Viliama Paulinyho-Tótha, Ľudovíta Kubániho, Gustáva Kazimíra Zechentera a Jonáša Záborského analyzuje dobové literárne reprezentácie každodennosti. Na základe tejto analýzy autorka potom hľadá ideovo-estetické zdroje rôznych literárnych podôb každodennosti, vysvetľuje ich nadväzovanie či polemizovanie s romantizmom, nanovo interpretuje aj menej známe prózy, aby z novej perspektívy nasvietila obraz slovenskej kultúry druhej polovice 19. storočia.