Lídia Dobos Poradie kníh (chronologicky)

Príbeh pôrodnej asistentky inšpirovaný skutočnými udalosťami Ana a jej kamarátka Ester sa ocitnú za železnou bránou Auschwitzu, koncentračného tábora, odkiaľ niet návratu. Keď sa dostanú na začiatku radu, Ana predstúpi a pokojne oznámi, že je pôrodná asistentka – a Ester jej pomocníčka. Na ruky im vytetujú čísla a pošlú ich do pôrodného baraka. Ana pochopí, že v jej rukách sa neocitnú len nevinní novorodenci, ale aj osudy mnohých ďalších detí a sľúbi si, že urobí všetko, čo bude v jej silách, aby ich zachránila. Jedného dňa vtrhnú do baraka dvaja dozorcovia v obávaných esesáckych uniformách a vytrhnú svetlovlasé dieťa jeho matke z náručia. Ana má čo robiť, aby sa ovládla. Aj keď jej srdce puká od žiaľu, pri utešovaní zúfalej ženy zazrie záblesk nádeje. Dozorcovia si berú najzdravšie deti a umiestňujú ich v nemeckých rodinách, takže predpokladajú, že prežijú. V tábore sa navyše šepká, že vojna sa už čoskoro skončí Ana a Ester preto začnú potajomky označovať matky a ich deti totožným tetovaním a dúfajú, že raz znovu nájdu cestu k sebe. Potom, raz zavčasu ráno, si Ana všimne pod Esteriným tenkým pruhovaným kabátom vydúvajúce bruško... Narodené v Auschwitzi je dojímavý príbeh o nezlomnosti a snahe zachrániť ľudské životy na motívy skutočných historických udalostí.

Angličanka Alica sa v rodičovskom dome nudí, cíti sa nedocenená a nepochopená. Potom spozná Bennetta Van Cleva, pekného, bohatého Američana, a bezhlavo sa zaľúbi. Svadba a odchod do Ameriky v tridsiatych rokoch 20. storočia vyzerali ako veľké dobrodružstvo, no život novomanželky v Baileyville, skostnatenom provinčnom mestečku uprostred kentuckých hôr, je pre Alicu sklamaním. Preto sa – skôr než jej to manžel stihne zakázať – prihlási ako dobrovoľníčka do projektu konských knižníc. Skupinka mladých žien pod vedením rebelantskej Margery O'Harovej jazdí na koňoch cez hlboké lesy v okolí a roznáša knihy a časopisy chudobným, ktorí by sa k nim inak nedostali. Alica nachádza slobodu, priateľstvo a naplnený život, po akom túžila. Lenže nie všetci to schvaľujú. Alicin svokor s ňou vedie doslova vojnu a Baileyville sa pridá na jeho stranu. Postačí dievčatám v nerovnom boji ich hlboké vzájomné puto a viera v silu písaného slova? Darca hviezd je fascinujúcim rozprávaním o ženskom priateľstve, láske a o zázraku kníh a čítania inšpirovaný skutočným príbehom.

Az anyakirálynő Valamikor ​​a kilencvenes évek közepén Michael Parker őrnagy egyszer együtt teázott Diana walesi hercegnővel és az anyakirálynővel. Amikor a hercegnő azt mondta: – Már úgy várjuk a századik születésnapját –, az anyakirálynő így válaszolt: Ó, ezt nem szabad mondani. Szerencsétlenséget hoz, illetve hát lehet, hogy elüt nagy piros busz. Parker azt mondta, ez igen kevéssé valószínű, mire az anyakirálynő: Nem, nem szó szerint, hanem átvitt értelemben. Mert nem lenne rémes, ha az ember egész életében mindig csak azt csinálná, amit kell? Nem inna, nem dohányozna, nem enne finomakat, sokat edzene, meg minden olyasmit tenne, amihez nincs sok kedve, és akkor egyszer csak elüti egy nagy piros busz, és ahogy a kerekek szétlapítják, közben arra gondol: „Ó, istenem, milyen jól berúghattam volna tegnap este!” Az embernek úgy kellene élnie, mintha másnap elüthetné egy nagy piros busz. Parker akkor arra gondolt, az anyakirálynő pontosan így élt. Sőt, tette hozzá: „minden napot csodás meglepetésként köszöntött”.