Mariolein Sabarte Belacortu Poradie kníh (chronologicky)

THE INTERNATIONAL BESTSELLER'A masterclass in suspense' PAULA HAWKINS'A spellbinding nightmare' FERNANDA MELCHOR'A book of intense power' PHILIPPE SANDS

Alla periferia di Buenos Aires, dietro alti muri perimetrali, al di là di cancelli rinforzati e affiancati dalle garitte della vigilanza, si trova il complesso residenziale di lusso Altos de la Cascada. Fuori, la strada, la baraccopoli di Santa Maria de los Tigrecitos, l’autostrada, la città, il resto del mondo. Ad Altos de la Cascada vivono famiglie facoltose che hanno lo stesso stile di vita e che vogliono mantenerlo, costi quel che costi. In quest’oasi dorata di pace e tranquillità, un gruppo di amici si riunisce una volta alla settimana lontano dalla vista dei figli, delle donne di servizio e soprattutto delle mogli che, escluse da questi incontri virili, si autonominano, ironicamente, “le vedove del giovedì”. Ma una notte la routine si spezza rivelando il lato oscuro di una vita “perfetta”. Un complesso residenziale di lusso pervaso da un dolciastro odore di gelsomino e tre cadaveri in una piscina. “Un romanzo agile, un’analisi feroce di un microcosmo sociale in un accelerato processo di decadenza.” José Saramago

Clara, de mooie vrouw van een Chileense architect, heeft onbehandelbare kanker. Ze begint een soort journaal te schrijven over haar leven, een roman die dicht bij de waarheid ligt. Haar man ontdekt haar werk en begint te lezen: is hij werkelijk zo saai? Hoe weet ze van zijn buitenechtelijke relatie? En heeft Clara echt een relatie gehad met een collega van hem? Een week in oktober is een schitterende roman over het huwelijk, over wat echtgenoten van elkaar weten en wat beter geheim kan blijven, over passie die verloren gaat, leugens en liefde. Herkenbaar, aangrijpend en mooi.

Quismondo, Toledo, 18 de julio de 1956. En su finca La Maestranza, veinte años después del estallido de la guerra civil, los Avendaño han decidido celebrar por última vez la ceremonia expiatoria en la que, ritualmente, en cada aniversario, reproducen la ejecución del hermano menor a manos de los campesinos. Entre los invitados, un hispanista norteamericano intrigado por tan extraña costumbre, y un comisario de la Brigada Político Social empeñado en dar con un tal Federico Sánchez, agente comunista. Por diferentes motivos, ambos comparten el mismo interés en indagar en la historia reciente de la familia, sobre todo en las relaciones secretas de la bellísima y enigmática viuda, Mercedes Pombo. En la fragmentada sucesión de encuentros y tiempos, se superponen y complementan las versiones, que van reconstruyendo los hechos fatídicos que dieron origen a la ceremonia, pero también surgen aciagas revelaciones de ocultas relaciones eróticas en el ambiente espeso y violento de la posguerra.

Een jonge Amerikaanse geheim agent gaat tijdens het Proces van Neurenberg vlak na de oorlog op zoek naar het hoofd van het atoombomonderzoek van nazi-Duitsland en vindt vooral zichzelf.

Remo Erdosain's Buenos Aires is a dim, seething, paranoid hive of hustlers and whores, scoundrels and madmen, and Erdosain feels his soul is as polluted as anything in this dingy city. Possessed by the directionlessness of the society around him, trapped between spiritual anguish and madness, he clings to anything that can give his life meaning: small-time defrauding of his employers, hatred of his wife's cousin Gregorio Barsut, a part in the Astrologer's plans for a new world order... but is that enough? Or is the only appropriate response to reality - insanity?Written in 1929, The Seven Madmen depicts an Argentina on the edge of the precipice. This teeming world of dreamers, revolutionaries and scheming generals was Arlt's uncanny prophesy of the cycle of conflict which would scar his country's passage through the twentieth century, and even today it retains its power as one of the great apocalyptic works of modern literature.

Het perfecte evenwicht tussen bonte verhalen en maatschappijkritiek, unieke vertelkunst en oorspronkelijke verteltechniek in een panoramische roman die onder meer de mooiste bordeelroman aller tijden is. Het groene huis (1966) wordt algemeen beschouwd als het gaafste werk van de Peruaan Mario Vargas Llosa. In het kustplaatsje Piura opent don Anselmo een bordeel, dat niet meer dan een loods is op het hete zand. Vaste bezoekers zijn vier mannetjesputters afkomstig uit de sloppenwijken van de stad. Een van hen wordt verliefd op een meisje dat in de Amazone-oerwouden door een sergeant 'gerekruteerd' is om bij de nonnen op de missie tewerkgesteld te worden. Daarnaast wordt nog verteld hoe de Indiaan Jum een soort collectief probeert op te richten om de uitbuitende rubberpotentaten te slim af te zijn. Een vijfde 'streng' van het complexe verhaal vertelt de geschiedenis van een oude Japanse smokkelaar die een groot deel van zijn leven als bendeleider brandstichtend en moordend de Indio's hun rubber afhandig heeft gemaakt maar nu op weg is-pessimistischer kan het nauwelijks-naar een leprastation. Meeslepend vertellend slaagt Mario Vargas Llosa erin een wrede en onrechtvaardige samenleving in een soort van 'totale roman' tot in alle gradaties te ontleden.

Déle než 51 let čekal Florentino Ariza na novou příležitost, aby mohl Fermině Dazové vyznat nekonečnou lásku, na chvíli, až její 80letý manžel, slovutný lékař, zemře. Tehdy přichází chvíle pro kdysi opuštěného milence. Než se oba staří lidé spolu vypraví po řece Magdaleně, aby nedotčeni zlobou světa vpluli do elysia své lásky, stáčí se autorův pohled do jejich minulosti plné všedních věcí i nepravděpodobné krásy. Geniální vypravěč sestupuje do nížin triviální literatury a líčí své postavy v rozmanitých podobách lásky, lásky romantické i domestikované, lásky "osamělých lovců" i lásky manželské. Na sentimentální příběh z lidové četby navěšuje vlastní vzpomínky a sny

An apocalyptic prophet in the Brazilian backlands creates the state of Canudos. In it there is no money, property, marriage, income tax, decimal system, or census.

Najjemnejšími rozprávačskými prostriedkami vytvoril autor majstrovské pozoruhodné dielo, vierohodnú výpoveď o mentalite kolumbijského národa a tradíciách, ktorým se dodnes podriaďuje všetko a každý. Príbeh je nesmierne prostý a naznačený hneď na začiatku románu: v mestečku niet obyvateľa, ktorý by nevedel, alebo aspoň netušil - okrem samého domnelého zvodcu Santiaga Nasara - že pekného mládenca čaká smrť. Aj vrahovia sú známi, ba navyše ešte každému ohlasujú, čo mienia urobiť v najbližších chvíľach, zdá sa, že očakávajú a dúfajú, že im niekto zabráni dovŕšiť jich skutok. Lebo dvojčatám Pedrovi a Pablovi tradícia prikazuje, aby pomstili zhanobenú česť svojej sestry. Ich sestra totiž práve oslávila honosnú svadbu a eště počas svadobnej noci ju ženích vrátil rodičom, lebo nebola panna. Nikdy sa nezistilo, či Santiago bol skutočný zvodca, a či ho iba pod vplyvom vypätých okolností nevesta za neho označila, a tak sa ortieľ musel naplniť. Kronikár po rokoch sleduje stopy a pozadie tohto zločinu, hľadá dokazy - ale nenachádza ich. Zhovára sa so svedkami tejto udalosti, vyhľadáva a študuje protokoly z vyšetrovania a súdneho pojednávania s vrahmi a napokon priam s kronikárskou jasnosťou napísal prekrásne malé veľdielo o osudovosti a o tragickom osude jednotlivca na pozadí prastarých predsudkov dožívajúcich v jeho rodnej krajine.

Téma samozvaného diktátora je typická, možno obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom – využil pritom paródiu a satiru, motívy a symboliku smrti, charakteristické pre barokové obdobie. Charakteristický štýl rozprávania, príznačný pre Sto rokov samoty, je zúžený na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Spisovateľ prekvapí hypertrofiou obrazov a scén, v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov sa popiera lineárny čas, v ktorom akoby logika nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na fragmenty. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza z jednej osoby na druhú, spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality“. Zároveň v románe nastoľuje otázku moci všeobecne, výrazne zaznieva aj rozmer existenciálny.