Unikátna rodinná kniha pre deti, rodičov i starých rodičov je oslavou staroby, ktorá môže byť radostná a aktívna. V bohato ilustrovanom príbehu sa dvaja súrodenci rozprávajú o tom, akí sú starí ľudia, prečo sú takí, a vyvracajú predsudky a nedorozumenia o starobe.
Táto neučebnica chce inšpirovať deti, z ktorých sa stali kaDETI v Škole pre budúcnosť. Nájdete v nej úlohy, z ktorých sa neznámkujú, inšpirácie a podnety, veľa otázok a možno aj zopár odpovedí.
Druhý diel rozsiahlej fantasy ságy, na ktorý čitatelia už netrpezlivo čakali. S Chymerosom sme sa na konci prvého dielu rozlúčili v momente, keď sa vydáva do temnoty, aby v Pravdozemi, krajine, do ktorej sa zhodou okolností dostal na začiatku prvého dielu, našiel ďalšie deti, ktoré sa v tejto krajine ukrývajú. Prvom rade sa však vydáva hľadať svoju kamarátku Dymu, ktorá sa v snahe ochrániť ho zmizne bez stopy. Putuje po strastiplnej ceste plnej nástrah, stretne Dymu, ale problém je v tom, že nie jednu: je ich mnoho a on má len niekoľko pokusov, aby medzi nimi našiel tú pravú. Podarí sa mu to? A podarí sa mu zachrániť deti, ktoré putujú z jedného tajného miesta na druhé so svojou školou, kde učia dospelých vidieť svet úprimnými detskými očami.
Kvalitných autorov piesňových textov možno v slovenskej populárnej hudbe zrátať na prstoch jednej ruky. Popri Kamilovi Peterajovi, Borisovi Filanovi, Jožovi Urbanovi, Martinovi Sarvašovi sa medzi elitu tvorcov zaraďuje aj Daniel Hevier. Zbierka tak takéto texty piesní píše hevier nadväzuje na obdobný titul určený dospelým tak takéto básne píše hevier a na titul pre deti tak takého básne pre deti píše hevier. Je to nanovo koncipovaný výber zo starších i novších autorových piesňových textov, takých, ktoré sa dočkali realizácie v podaní najmä autorovej domovskej kapely TEAM a speváka Paľa Haberu, ale aj ďalších interpretov, popri nich sú v zbierke zaradené aj doteraz nezhudobnené texty. Výber je určený nielen autorovým priaznivcom, ale aj všetkým tým, ktorí obľubujú kvalitné piesňové texty v podaní obľúbených interpretov.
Nie je veľa publikácií približujúcich umelecké dedičstvo predkov, a týka sa to aj klasických diel slovenskej literatúry, generácii mladých ľudí 21. storočia. Na podobný počin sa podujal Daniel Hevier: doslova „odomknúť“ hádam najznámejšiu skladbu slovenskej poézie súčasným mladým ľuďom. Marínu podľa mena pozná snáď každý Slovák, čo sa však skrýva za týmto "heštegom", vie už len málokto. Autorovým zámerom bolo prečítať Marínu dnešnými očami (a srdcom), vybrať z nej strofy, ktoré sú pre jej pochopenie najemblematickejšie a priblížiť skladbu výrazovými prostriedkami blízkymi dnešnej mládeži... Možno sa takto podarí preniesť Marínu nielen ako púhy hešteg, ale ako plnokrvné dielo k ďalším generáciám. Po tejto knižke by mali siahnuť žiaci posledných ročníkov základných škôl, stredoškoláci, vysokoškoláci, ale osloví aj širšiu verejnosť.
Túto knihu vytvorili dvaja skvelí autori: Svetozár Mydlo a Daniel Hevier. Jeden je maliar a druhý spisovateľ. Obidvaja majú veľa spoločného. Napríklad prezývky: Svetozára Mydla prezývali Sapún (prečo asi?), zatiaľ čo Daniela Heviera volajú Hevi. Svetozár Mydlo bol o niekoľko rokov starší, ale Daniel Hevier bol zas o niekoľko centimetrov (ale naozaj iba o niekoľko) vyšší. Svetozár Mydlo zbieral všelijaké vecičky, napríklad trpaslíkov, gombíky, autíčka, nálepky zo zápalkových škatuliek. Daniel Hevier zasa zhromažďuje okrem kníh aj miniatúrne postavičky. Obaja milovali kreslený film Žltá ponorka. Svetozár Mydlo mal rád muchotrávky (pravda, nie na tanieri) a vyznal sa v hubách, kým Daniel Hevier bol naposledy v lese pred 30 rokmi. Spoločné majú aj to, že obaja začínali ako karikaturisti kreslenými vtipmi. Google napovie, koľko kníh spoločne vytvorili, ako sa volajú a aké ocenenia získali. Ani najgeniálnejší Google však netuší, ktoré sa napokon nerealizovali. Jedna z nich sa volala Samí skvelí snehuliaci, pretože Svetozár Mydlo (rovnako ako Mydlozár Svetlo z tejto knižky) miloval snehuliakov. Druhá mala byť Zoonelogická záhrada – encyklopédia zvierat, ktoré žijú iba vo fantázii oboch priateľov. Ďalšia mala byť poskladaná z ručne zručne napísaných básničiek. Obaja sú priatelia už asi 40 rokov. A to aj napriek tomu, že Svetozár Mydlo pred piatimi rokmi zomrel. Keď sa Daniel Hevier prechádzal po miestnostiach jeho domčeka-ateliéru, osvietil ho ako blesk z jasného neba nápad: spoločná kniha, kde by hlavné slovo nemalo slovo, ale maľba, farba, kresba, obrázok. A pretože to bol taký bleskový nápad, kniha dostala názov Namydlený blesk.
