Bookbot

Jacques Ranciere

    10. jún 1940

    Jacques Rancière je francúzsky filozof, ktorého dielo sa zameriava na kľúčové pojmy politického diskurzu, ako je ideológia a úloha robotníckej triedy vo vzťahu k poznaniu. Odklonil sa od svojho učiteľa, aby preskúmal, ako vnímame masy a ich postavenie, a analyzoval napríklad vzťah filozofov k chudobným. Jeho neskoršie práce sa zaoberajú ľudskými právami a úlohou medzinárodných organizácií pri ich presadzovaní, čo sa dotýka aj otázok intervencií a vojny. Rancièreove myšlienky o estetike sa stali vplyvnými vo vizuálnom umení.

    Jacques Ranciere
    Film Fables
    Mute Speech
    Dissensus
    Neshoda. Politika a filosofie
    Neznalý učitel : pět lekcí o intelektuální emancipaci
    Emancipovaný divák
    • 2015

      Emancipovaný divák

      • 127 stránok
      • 5 hodin čítania
      4,1(35)Ohodnotiť

      „V deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa ťažisko Rancierovho myslenia presúva k estetike, k histórii a teórii umenia. Aj v prácach z tohto obdobia však presvitá jeho záujem predovšetkým o politické účinky umeleckých diel. Estetika a politika tak tvoria dva základné piliere väčšiny Rancierových prác. Akčný rádius tohto mysliteľa je však oveľa širší a jeho prístup je výsostne interdisciplinárny. Vďaka tomu môže byť inšpiratívny nielen pre filozofov, humanitných či spoločenských vedcov či pre teoretikov a kritikov umenia, ale aj pre samých umelcov a umeleckých pedagógov. Kniha esejí Emancipovaný divák objasňuje viaceré tézy rozpracované v Rancierových predchádzajúcich dielach a zároveň citlivo reaguje na aktuálnu situáciu v súčasnom umení: v maliarstve, sochárstve, konceptuálnom umení, ale aj vo fotografii, filme a v neposlednom rade aj v divadle. Naň Ranciere nazerá nielen ako na umelecký druh či ako na umenie s mimoriadne dlhou tradíciou, pri ktorom sa „telá dávajú do pohybu pred zhromaždeným publikom“. Vníma ho aj v oveľa v širších spoločenských a politických súvislostiach – ako performanciu, ktorá môže mať množstvo podôb, či ako spektákulum – predstavenie sveta vo všadeprítomných médiách.”

      Emancipovaný divák