Jozef Vozár (právnik) Poradie kníh (chronologicky)

Zákonom č. 375/1919 Sb. z. a n. bola zriadená Československá štátna univerzita v Bratislave, ktorú tvorili štyri fakulty, medzi nimi aj právnická. V pondelok 24. októbra 1921 o 9. hodine sa začalo vyučovanie na tejto fakulte otváracím prejavom rektora Augustína Rátha. Do histórie fakulty sa raz a navždy zapísali ako jej zakladatelia šiesti profesori: Karel Laštovka (správne právo), Augustín Ráth (občianske právo), Otakar Sommer (rímske právo), Emil Svoboda (občianske právo), Bohuš Tomsa (právna filozofia) a Jan Vážný (rímske právo). Zakladatelia Právnickej fakulty Univerzity Komenského položili pevný kameň vzdelávania a rozvoja právnej vedy na Slovensku. Pri príležitosti nedávneho stého výročia založenia tejto fakulty monografia vyzdvihuje zásadné pedagogické, vedecké a organizačné zásluhy tohto profesorského zboru, ako aj dielo a hodnotový odkaz jednotlivých zakladateľov.

Július Karmán (4. apríl 1876, Čadca - 12. november 1941, Brno) - zabudnutý právnik. Takto by sa dalo dvomi slovami charakterizovať právnika, ktorý po sebe zanechal najrozsiahlejšie vedecké dielo zo všetkých slovenských právnikov jeho generácie. Napísal samostatne alebo v spoluautorstve dvanásť monografií a päť ďalších editoval. Svoje diela najmä z obchodného práva písal po slovensky, česky a nemecky. Bol presvedčený československý vlastenec, ktorý dôsledne presadzoval používanie slovenčiny v odbornom jazyku.Po vzniku Československa pôsobil ako sudca. Od polovice roka 1922 odišiel na Ministerstvo unifikácie ČSR, kde zotrval až do odchodu do dôchodku ako ministerský radca a prednosta civilného oddelenia. Z rozsiahleho diela J. Karmána sa v tejto knihe nachádza reprint jeho komentára k zákonu proti nekalej súťaži.

Právny obzor založil JUDr. Emil Stodola, významný slovenský právnik, advokát a prvý predseda Zväzu advokátov na Slovensku. Dlhodobo sa zaoberal myšlienkou teoretickej práce v oblasti práva a s tým spojenou myšlienkou založiť právnický časopis písaný v slovenčine.Začiatkom minulého storočia bola čoraz naliehavejšou potreba, aby sa odborné právnické články písali po slovensky, aby sa utvorilo a zdokonalilo slovenské právne názvoslovie. Pred sto rokmi v júli 1917 vyšlo v Budapešti prvé číslo Právneho obzoru v slovenskom jazyku. Právny obzor je teda najstarší odborný časopis na Slovensku, ktorý od svojho vzniku bez prerušenia vychádza až dodnes. Hlavné zameranie a úlohy časopisu sformuloval E. Stodola už v úvode prvého čísla Príhlas ku obecenstvu. Pokračovateľom časopisu sa stala Právnická jednota na Slovensku, založená 12. mája 1920 v Bratislave ako stavovská organizácia právnikov. Zásluhou E. Stodolu sa tak dnes môžeme hrdiť a hlásiť sa k storočnej tradícii, ktorá má pre oblasť písomnej právnej kultúry na slovensku mimoriadnu historickú hodnotu.

Vladimír Fajnor, narodený 23. októbra 1875 v Senici a zomrelý 5. januára 1952 v Bratislave, bol významnou právnickou osobnosťou prvej polovice 20. storočia na Slovensku. Svoju kariéru začal ako advokát vo Zvolene, kde založil Zvolenské noviny, Zvolenskú ľudovú banku a kníhtlačiareň. Po vzniku Československa sa stal prezidentom Súdnej tabuly v Bratislave a bol spoluzakladateľom Právnickej jednoty na Slovensku, kde ho zvolili za starostu. V rámci tejto organizácie prevzal vydávanie časopisu Právny obzor, ktorého hlavným redaktorom bol 16 rokov. Fajnor tiež pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde habilitoval v roku 1922 a v roku 1936 sa stal profesorom občianskeho práva. Zaslúžil sa o rozvoj slovenského právneho názvoslovia a publikoval v oblasti právnej histórie a súkromného práva. Dvakrát bol ministrom unifikácie a raz ministrom spravodlivosti, pôsobiac v úradníckych vládach ako nestraník. V roku 1930 ho prezident T. G. Masaryk menoval prvým prezidentom Najvyššieho súdu ČSR. Po odchode do penzie v roku 1939 prežil druhú svetovú vojnu v Čechách a po oslobodení bol jedným zo štyroch československých právnikov zapísaných do Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu.

Monografia Sloboda prejavu v rozhodnutiach súdov je kolektívnym dielom popredných odborníkov z domova, ako aj zo zahraničia. Autori sa zaoberajú filozofickými, historickými, ale najmä právnymi aspektmi slobody prejavu. V podobe analýzy najrelevantnejších rozhodnutí poukazujú na vývoj rozhodovacej praxe súdov nielen v postsocialistických krajinách, ako sú Maďarsko, Slovensko, Česko, ale najmä v zabehnutých demokraciách ako USA, Nemecko a Francúzsko. Osobitne je venovaná pozornosť judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva v prostredí internetu, ako aj slobode prejavu v kontexte Charty základných práv Európskej únie. V závere monografie jeden z jej autorov opisuje osobnú skúsenosť s „uplatňovaním“ slobody prejavu v Číne.

V publikácii sú komplexne spracované najdôležitejšie rozhodnutia súdov v oblasti slobody prejavu a ochrany osobnosti, vrátane tých od Európskeho súdu pre ľudské práva, kde sú sťažovateľmi občania Slovenskej republiky. Hranice slobody prejavu a ochrany osobnosti sú analyzované aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR a ČR. Kapitoly sú usporiadané podľa vecného obsahu rozhodnutí, ako sú ochrana mena, hranice kritiky, prezumpcia neviny a kritika sudcov. Osobitná pozornosť je venovaná právu na súkromie a náhrade nemajetkovej ujmy, pričom Ústavný súd SR v roku 2013 stanovil kritériá pre túto náhradu, reagujúc na neprimerané zadosťučinenia. Publikácia obsahuje aj ocenené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z roku 2013, ktoré sa týka sporu medzi bývalým ministrom a vydavateľom. Súdne rozhodnutia formujú právo v tejto oblasti a ich znalosť je nevyhnutná pre plnohodnotné skúmanie problematiky. Zbierka je určená právnickej verejnosti, novinárom a laickej verejnosti, avšak jazyk citácií súdnych rozhodnutí môže byť náročný. Mnohé judikáty sú známe z médií, no ich kontext a ukončenie nie sú vždy verejnosti známe. Zaujímavé sú prípady ako Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. proti SR a Feldek proti SR, ktoré ilustrujú význam slobody prejavu v politickej diskusii a jej obmedzenia.