Viac o knihe
Vladimír Fajnor, narodený 23. októbra 1875 v Senici a zomrelý 5. januára 1952 v Bratislave, bol významnou právnickou osobnosťou prvej polovice 20. storočia na Slovensku. Svoju kariéru začal ako advokát vo Zvolene, kde založil Zvolenské noviny, Zvolenskú ľudovú banku a kníhtlačiareň. Po vzniku Československa sa stal prezidentom Súdnej tabuly v Bratislave a bol spoluzakladateľom Právnickej jednoty na Slovensku, kde ho zvolili za starostu. V rámci tejto organizácie prevzal vydávanie časopisu Právny obzor, ktorého hlavným redaktorom bol 16 rokov. Fajnor tiež pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde habilitoval v roku 1922 a v roku 1936 sa stal profesorom občianskeho práva. Zaslúžil sa o rozvoj slovenského právneho názvoslovia a publikoval v oblasti právnej histórie a súkromného práva. Dvakrát bol ministrom unifikácie a raz ministrom spravodlivosti, pôsobiac v úradníckych vládach ako nestraník. V roku 1930 ho prezident T. G. Masaryk menoval prvým prezidentom Najvyššieho súdu ČSR. Po odchode do penzie v roku 1939 prežil druhú svetovú vojnu v Čechách a po oslobodení bol jedným zo štyroch československých právnikov zapísaných do Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu.
Nákup knihy
Významní slovenskí právnici - Vladimír Fajnor, Jozef Vozár (právnik), Vladimír Fajnor
- Jazyk
- Rok vydania
- 2017
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná)
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Významní slovenskí právnici - Vladimír Fajnor
- Jazyk
- slovensky
- Vydavateľ
- Veda
- Rok vydania
- 2017
- Väzba
- pevná
- Počet strán
- 222
- ISBN10
- 8022416002
- ISBN13
- 9788022416009
- Série
- Hodnotenie
- 1 z 5
- Anotácia
- Vladimír Fajnor, narodený 23. októbra 1875 v Senici a zomrelý 5. januára 1952 v Bratislave, bol významnou právnickou osobnosťou prvej polovice 20. storočia na Slovensku. Svoju kariéru začal ako advokát vo Zvolene, kde založil Zvolenské noviny, Zvolenskú ľudovú banku a kníhtlačiareň. Po vzniku Československa sa stal prezidentom Súdnej tabuly v Bratislave a bol spoluzakladateľom Právnickej jednoty na Slovensku, kde ho zvolili za starostu. V rámci tejto organizácie prevzal vydávanie časopisu Právny obzor, ktorého hlavným redaktorom bol 16 rokov. Fajnor tiež pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde habilitoval v roku 1922 a v roku 1936 sa stal profesorom občianskeho práva. Zaslúžil sa o rozvoj slovenského právneho názvoslovia a publikoval v oblasti právnej histórie a súkromného práva. Dvakrát bol ministrom unifikácie a raz ministrom spravodlivosti, pôsobiac v úradníckych vládach ako nestraník. V roku 1930 ho prezident T. G. Masaryk menoval prvým prezidentom Najvyššieho súdu ČSR. Po odchode do penzie v roku 1939 prežil druhú svetovú vojnu v Čechách a po oslobodení bol jedným zo štyroch československých právnikov zapísaných do Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu.


