Albert Camus Knihy

Román Mor, vrcholné dielo Alberta Camusa, je považovaný za jeden z trvalých pamätníkov protifašistického odporu a svedectvo o hodnote humanizmu. Lekár Rieux, hlavný hrdina románu, zaznamenáva symptómy a priebeh morovej epidémie v alžírskom Orane. V uzavretom, od okolitého sveta odrezanom meste sav dôsledku šírenia moru obyvateľstvo rozdelí na dve skupiny - jedni trpne čakajú, kým na nich príde rad, druhí sa snažia proti pohrome bojovať všemožným prostriedkami, hoci sú ich vyhliadky mizivé. Obidva postoje autor hodnotí ako hlboko ľudské. Postavy i situácie opísané v románe sú symbolickým vyobrazením Francúzska okupovaného nacizmom.

Prvé vydanie Camusových diel v slovenčine. Prvý zväzok zahrňuje jeho novelu Cudzinec (1942), ktorá po slovensky vychádza po prvý raz, ďalej román Mor (1947), ktorý vyšiel v slovenčine v uvoľnenom politickom ovzduší šesťdesiatych rokov. Poviedky zo zbierky Vyhnanstvo a kráľovstvo vychádzajú (1956) v slovenskom preklade tiež prvý raz. Napriek desaťročiam od vydania Cudzinca, úvodnej novely prítomného slovenského výberu z Camusa, sú tieto prózy stále zaujímavé a čitateľsky príťažlivé, svojimi hodnotami patria medzi základné diela svetovej literatúry.

Prvý a najznámejší román Alberta Camusa je súčasťou tetralógie nazvanej „cyklus absurdity“ a možno ho definovať ako filozofický román. Hlavný hrdina Meursault predstavuje absurdného človeka, ktorý sa pasívne pozoruje svet okolo seba, reagujúc len na vnemy svojich piatich zmyslov. Odrádza sa od predstierania pocitov, ktoré spoločnosť, morálka či náboženstvo od neho očakávajú. Ani smrť jeho matky, ani smrť, ktorú sám spôsobí, ho nezmenia a ostáva cudzím vo svete. Až vo väzení, keď je odsúdený na smrť, sa vžíva do seba a prežíva boj plný úzkosti a strachu zo smrti, čo ho vedie k ataraxii a ľahostajnosti voči svetu i vlastnej smrti, čím dosahuje určitú slobodu. Dielo je hlbokou reflexiou o živote konfrontovanom so smrťou – prirodzenou, násilnou aj popravou – a jej dôsledkami. Napriek zdanlivej jednoduchosti je Meursault, odsúdený na smrť za iný zločin, v podstate nevinným vrahom. Camusov román je majstrovskou kreáciou, ktorá je rovnako tajomná a záhadná ako samotný život a smrť. Sila Camusovho textu spočíva v zámene Meursaultovho Ja s autorom a postavou, pričom celý príbeh je formálne vnútorným monológom odsúdeného na smrť.

Cieľom Camusovej eseje je vyjsť z danej skutočnosti, založenej na zločine z rozumu a v úsilí pochopiť dobu, preskúmať spôsoby, ako sa tento zločin ospravdlňoval. Azda stojí za úvahu, že aspoň naším súdom musí prejsť obdobie, keď za päťdesiat rokov bolo vykorenených, zotročených alebo usmrtených sedemdesiat miliónov ľudských bytostí. No je aj potrebné, aby táto vina bola pochopená...

Tragický príbeh muža a troch jemu blízkych žien odohrávajúci sa v „podivnom“ hostinci za ktorým stojí absurdné nedorozumenie. Návrat „strateného syna“ do vlasti, ktorú opustil pred mnohými rokmi, k svojej matke a sestre, sa dotýka večných tém viny a trestu, osudu, schopnosti komunikáciea revolty proti neutešenému životu, lásky medzi ľuďmi a v neposlednom rade existencie Boha. Camus príbeh zasadil do „nevľúdne krajiny“ Čech.

Prvá knižka známeho existencialistického spisovateľa. Eseje zoskupené pod týmto názvom napísal Camus ako dvadsaťdvaročný a rozvinul v nich svoju filozofiu absurdity.

Tridsaťštyri rokov po smrti Alberta Camusa vyšiel vo vydavateľstve Gallimard autorov nedokončený román Prvý človek, náčrt širšie koncipovaného autobiografického románu, na ktorom autor pracoval posledné roky svojho života. Jeho vydanie sa stretlo s výnimočným čitateľským úspechom - šestnásť zahraničných vydavateľov ihneď po vyjdení románu požiadalo o prekladateľské práva. Ako si vysvetliť toto nadšenie textom, o ktorom by sa autor iste bol býval vyjadril, že ho treba spáliť a napísať odznova? V poznámke k tomuto románu s pôvodným pracovným názvom Adam Camus napísal, že v ňom chce porozprávať o ľuďoch, ktorých mal rád. A hovorí nám o Alžírsku, o svojej matke, no predovšetkým o chudobe, ktorá podnecuje citlivosť. Ba presakuje z neho práve nostalgia za stratenou chudobou. A práve táto autobiografická stránka románu je dnes zaujímavá a príťažlivá. Camus tu prináša množstvo doteraz neznámych detailov zo svojho života: opisuje svoje narodenie v Alžírsku, detstvo bez otca, , ktorý zahynul na začiatku prvej svetovej vojny, chlapčenské hry v Belcourte, chudobnej alžírskej štvrti v negramotnom prostredí, radosti chudobných a zázračný zásah učiťeľa, ktorý podnietil rodinu, aby dali chlapca študovať. Camusovo dielo vychádza v prekladoch vo vyše päťdesiatich krajinách, Stále je to čítaný, prekladaný autor. Niektorí francúzski literárni kritici tvrdia, že je to možno i preto, lebo hľadá odpoveď na základnú otázku: Ako žiť?...

První román slavného filozofa, pozoruhodný natolik, že sám autor ho za svého života odmítal vydat. Camus, jak ho neznáme, Camus ve své mladistvé podobě, Camus rebelující natolik, že se ve své „důstojné éře“ za tento výstřelek styděl, tento svůj román sám vykrádal ve prospěch Cizince a dalších slavných děl, ale k filozofickému vyznění se už nikdy nepřihlásil. V hlavním hrdinovi knihy mladý a nevyrovnaný intelektuál zápasí se všemi svými komplexy, nejistotami a touhami v modelu trochu připomínajícím stylizaci mužného a vznešeného Old Shatterhanda, stvořeného svého času Karlem Mayem. Machistický hrdina je obklopen krásnými a hloupými ženami, které prosí o jeho lásku, konkurencí jsou mu výhradně neschopní muži, kteří mu nesahají ani po kotníky. Jediné, co mu chybí ke štěstí, jsou peníze. Proto přesvědčí invalidního přítele, že nemocný člověk nemá právo na život, že sebevraždou vyřeší problém své nežádoucí existence a svým majetkem zajistí zdravému a silnému jedinci šťastný život. Vyznění knihy je rozporuplné, ale v žádném případě nejde o jednoznačné odsouzení tohoto neobvyklého pohledu na lidskou existenci. Ve Francii byl román vydán až v roce 1971.