Bookbot

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

    27. august 1770 – 14. november 1831

    Tento nemecký filozof je jedným zo zakladateľov nemeckého idealizmu. Hegel vychádzal z Kantovho transcendentálneho idealizmu a Rousseauovej politiky, aby sformuloval prepracovaný systém historického vývoja etiky, vlády a náboženstva prostredníctvom dialektického rozvíjania Absolútna. Bol jedným z najznámejších filozofov historicizmu a jeho myslenie predznamenalo kontinentálnu filozofiu vrátane postmodernizmu.

    Georg Wilhelm Friedrich Hegel
    Logika ako veda I.
    Logika ako veda 1. díl.
    Logika ako veda 2. díl.
    Logika ako veda I.-II.
    Fenomenológia ducha
    Estetika
    • 2015

      Fenomenológia ducha

      • 576 stránok
      • 21 hodin čítania
      4,0(18223)Ohodnotiť

      Fenomenológia ducha je vrcholným dielom Heglovho jenského obdobia (1801 – 1807) a predstavuje významný príspevok k filozofickým diskusiám, ktoré sú aktuálne aj dnes. Hegel v tomto diele reflektuje a rieši množstvo filozofických problémov, pričom jeho dialektické myslenie zasahuje do oblastí ako epistemológia, etika, sociálna a politická filozofia, filozofia umenia, náboženstva, ontológia a metafyzika. Jadro Heglovho dialektického prístupu spočíva v identifikovaní problematických bodov v pojmovom inštrumentáriu zúčastnených strán, čím sa posúva od zaujatosti k integrácii prvkov z oboch strán. Tento prístup obsahuje aj terapeutické aspekty filozofie, keď Hegel naznačuje, že otázky, na ktoré filozofia nedokáže odpovedať, by sa mali preformulovať. Štúdium Heglovej Fenomenológie odhaľuje, ako hlboko zasiahlo jeho myšlienkové dedičstvo do najvýznamnejších filozofických koncepcií za posledných 200 rokov, a ponúka cenné podnety na zamyslenie o filozofických otázkach, ktoré sú stále relevantné.

      Fenomenológia ducha
    • 1986
    • 1986
    • 1986
    • 1986
    • 1968
    • 1961
    • 1957

      Kniha je azda najlepší a najľahší úvod do Hegelovej filozofie vôbec, s ktorou sa dnes snažíme hlbšie oboznámiť, pretože znamená zavŕšenie klasickej nemeckej filozofie, vyznačuje sa neobyčajnou myšlienkovou hĺbkou, šírkou riešenej problematiky, a čo je hlavné, vplývala na Marxa a Engelsa pri budovaní ich vedeckého svetonázoru. Po druhé, Hegelova filozofia dejín silne ovplyvnila aj Ľ. Štúra a viacerých iných našich obrodencov pri ich snahách o uznanie práv slovenského národa v mnohonárodnom Uhorsku.

      Filozofia dejín