Ever since the first furore was created on its publication in 1929, The Sound and the Fury has been considered one of the key novels of this century. Depicting the gradual disintegration of the Compson family through four fractured narratives, T
Árpád Göncz Poradie kníh (chronologicky)






Karpaty a priľahlý vesmír
- 350 stránok
- 13 hodin čítania
Úvahy a reflexie subjektívne opisujú Strednú Európu ako hmatateľný geografický pojem a to, čo je nehmatateľné - prežívanie strednej Európy, očami bývalého maďarského prezidenta.
Homecoming and Other Stories
- 101 stránok
- 4 hodiny čítania
Az örökség
- 253 stránok
- 9 hodin čítania
Gyaluforgács
- 335 stránok
- 12 hodin čítania
Hungarian
Vtáky v tŕní
- 599 stránok
- 21 hodin čítania
Stredobodom tohto realisticky stvárneného príbehu, ktorý sa odohráva na Novom Zélande a v Austrálii, je život na veľkofarme v priebehu päťdesiatych rokov a nepretržitý zápas ťažko pracujúceho človeka s prírodou a živelnými katastrofami. Román má viacero dejových línií, v ktorých autorka priebežne sleduje osudy jednotlivých členov rodiny Clearyovcov, pričom ju zaujíma najmä ľudské vnútro, pohnútky a motívy určujúce ich konanie. Ústredný konflikt tvorí romantický ľúbostný vzťah farmárskej dcéry Meggie a katolíckeho kňaza Ralpha de Bricassart, ktorý po celý čas bojuje medzi vlastnou ctižiadosťou a túžbou po láske nezlučiteľnej s postavením cirkevného hodnostára. Medzi najsilnejšie a pre nášho čitateľa najpríťažlivejšie stránky knihy patria kritickorealistické pasáže sledujúce rast a historický vývoj jednej rodiny na vzdialenom kontinente s malebnou, fascinujúcou prírodou.
Sandalenträger
- 155 stránok
- 6 hodin čítania
Warum schreibt der Mensch? Damit er, wenn ihm ein Stück Geschichte im Hals stecken bleibt, es wieder herauswürgen kann. Damit er, wenn er sich selbst nicht grob behandeln möchte, jemanden erschafft, dem er ungeniert seine Meinung sagen kann. Damit er, wenn die Welt um ihn herum flüssig ist, sein Kristallgitter gestaltet. Wem schreibt der Mensch? Daraus folgt, dass er sich selbst schreibt. Aber um sich dafür zu entlasten, überzeugt er sich, dass das, was er schreibt, wichtig ist. Dass er anderen etwas mitteilt. Dass er damit dient. Und dass er dadurch, gerade dadurch, irgendwohin gehört. Die Sarus würde den Gegensatz von außen und innen zu einer Einheit auflösen, denn es gibt keinen Häretiker, wenn es keinen Inquisitor gibt, Verfolgte und Verfolger rechtfertigen sich gegenseitig.



