Sigrid Maria Größing Knihy

Osudy mocného európskeho panovníckeho rodu Habsburgovcov.

Početným a mnohorakým tragédiám, ku ktorým prišlo v dlhej histórii Habsburgovcov, sa sotva dalo zabrániť. Pritom niektoré životné osudy možno vyzerajú z dnešného pohľadu tragickejšie, než ako ich pociťovali v danom čase a za vtedajších okolností tí, ktorých sa týkali. Výchova a vedomie slobody sa v priebehu času zásadne zmenili. Ľudia rozdielneho veku, ktorí sa sobášili, a pritom sa predtým nikdy v živote nevideli, vnímali svoj osud pravdepodobne ináč, ako ho pociťujeme dnes my. Kniha Tragédie v habsburskom rode sa snaží čitateľovi priblížiť životné cesty a tragický osud Márie Antoinetty, najmladšej dcéry Márie Terézie, Maximiliána Mexického, Leopoldíny Brazílskej, geniálnej dcéry cisára Františka I., ako aj osud posledného a nešťastného habsburského cisára Karola I.

Krásna, tajomná, ale aj nešťastná Sisi, rakúska cisárovná Alžbeta (1837 – 1898), je témou knihy známej historičky Sigrid-Maria Grössingovej. Tentoraz sa autorka zamerala na vzťah Alžbety k mužom, ktorí zohrali v živote Sisi dôležitú úlohu. Bol to predovšetkým nekonvenčný otec – bavorský vojvoda Max, ktorý jej dožičil voľnosť a netradičnú výchovu. Cez jeho portrét si môžeme utvoriť aj obraz o atmosfére a vzťahoch v rodičovskom dome. Ďalším jej blízkym mužom bol vzdialený „bratranec“, neskorší bavorský kráľ Ľudovít II. Autorka približuje čitateľovi aj rozpoloženie mladučkej Sisi ako nevesty povahovo celkom odlišného cisára Františka Jozefa, ktorého pri prvom stretnutí očarila a celý život ju zbožňoval, hoci jej city k večne zaneprázdnenému manželovi čoskoro ochladli. Mladá žena sa v cisárskom sídle Hofburg cítila uväznená, chýbala jej voľnosť, akú jej poskytovalo rodičovské vidiecke sídlo, a preto neskôr veľa cestovala, aby unikla prísnemu dvorskému ceremoniálu a oficiálnym povinnostiam. Odmalička výborne jazdila na koni a to ju zblížilo s kapitánom Bayom Middletonom, ktorý ju sprevádzal na poľovačkách v Írsku. Ďalším obdivovateľom cisárovnej bol gróf Július Andráši, neskorší uhorský ministerský predseda. Záver tvorí psychogram Luigiho Lucheniho, vraha Alžbety, ktorý ukončil jej nepokojný život a zároveň prispel k vytvoreniu dodnes živého, fascinujúceho mýtu o krásnej Sisi.

Osem historických príbehov odohrávajúcich sa v rozpätí dvoch tisícročí zachytáva život žien, ktorým sa podarilo uplatniť vo svete ovládanom mužmi. Všetky oplývali vlastnosťami, ktoré sa všeobecne pokladajú za ´neženské´ - mali silnú vôľu, ctižiadostivosť a schopnosť presadiť sa. To však neznamená, že tieto ženy používali iba mužské prostriedky moci. Vedeli šikovne zužitkovať aj svoj pôvab a umenie milovať, ktorými boli štedro obdarené.

Publikace přibližuje tragický osud rakouské císařovny, a to na pozadí portrétů mužů, kteří zasahovali rozhodujícím způsobem do jejího života. Kniha obsahuje mj. medailonek jejího otce Maxe Bavorského, manžela Františka Josefa, syna Rudolfa a také jejího…

Cisár Maximilián I. (1459 – 1519) vládol na prahu novoveku. Pestrý, nebojácny život tohto panovníka fascinuje ľudí aj v súčasnosti. Maximilián bol obľúbený cisár, ktorý sa rád stretával s ľuďmi. Svoju popularitu si vedel majstrovsky znásobiť propagandou, čo bolo v tých časoch pre iné panovnícke rody nezvyčajné. Maximiliána dodnes považujú za najobľúbenejšieho panovníka z habsburského rodu. Inteligentný, optimistický vládca plný fantázie musel ustavične bojovať so svojimi protivníkmi. Maximilián bol sám literát a s nadšením podporoval vedcov a umelcov. Svojou veľkou ríšskou reformou vytvoril základy rakúskej administratívy, ktoré sa uchovali až podnes.

Od stredoveku až po sarajevský atentát siaha kronika násilnej smrti v známom európskom panovníckom rode Habsburgovcov. Keby sme podrobne skúmali celé dejiny tejto široko rozvetvenej rodiny, zrejme by sme objavili ešte väčšie množstvo vražedných plánov. Väčšinu z nich zmarili včasné varovania. Už Albrechta I., druhého Habsburga na nemeckom kráľovskom tróne, zabil vlastný synovec Ján, pretože mal pocit, že ho ukrátili o dedičstvo po otcovi. Dona Juana d´Austria, slávneho víťaza nad Turkami pri Lepante, odstránil nevlastný brat: pravdepodobne na to použil zákerný jed. Všetko nasvedčuje tomu, že rakúsky korunný princ Rudolf spáchal samovraždu, ale najprv zastrelil svoju milenku Mary Vetserovú, ktorá vo svojej romantickej naivite s ním ochotne vykročila v ústrety smrti. Cisárovnú Alžbetu, slávnu Sisi, prebodol taliansky anarchista Lucheni omylom, lebo mu neskrížila cestu iná prominentná osobnosť, aby dal svetu na známosť svoje anarchistické idey. Následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu Chotkovú zavraždili v Sarajeve roku 1914 úmyselne. Tieto dve vraždy znamenali začiatok prvej svetovej vojny...

Habsburgovci patria k najstarším panovníckym rodom na svete. Za sedem storočí svojho panovania dali svetu mnoho významných osobností: cisárov, kráľov, miestodržiteľov a vojvodcov, mužov i ženy, ktorí ovplyvnili osudy veľkých aj malých národov. V dobrom či menej dobrom vošli do dejín a stali sa z nich zapadnuté historické postavy sprevádzané suchými údajmi. Autorka tejto knihy sa na základe rozsiahleho a dôkladného štúdia historických dokumentov, denníkov, korešpondencie a pamätí pokúsila týmto postavám pridať rozhodujúci rozmer – ľudský. Habsburgovci neboli len vládcami, ale ľuďmi z mäsa a krvi, ktorí milovali, ženili sa, boli manželmi a rodičmi, zaujímali sa o umenie, alchýmiu, prírodné vedy či literatúru. Neraz bolo najväčšou prekážkou ich šťastia to, že prišli na svet ako prvorodení a chtiac-nechtiac museli nastúpiť na trón, kde im dvorná etiketa zväzovala krídla a potláčala tvorivé schopnosti. Tak to bolo s Fridrichom III., so slávnym Rudolfom II. a ďalšími. Je iróniou osudu, že mnohí druho- či treťorodení Habsburgovci, ktorí by mali chuť, energiu či nadanie vládnuť, nedostali na to príležitosť, ako napríklad nešťastný mexický cisár Maximilián.

Sigrid-Maria Grössingová farbisto rozpráva príbehy viacerých významných historických osobností z celého sveta. Čitateľ sa dozvie neznáme súvislosti a podrobnosti zo života mocných, ktorí rozhodovali o osudoch ríše. Boj o moc a slávu sa väčšinou viedol neľútostne, tvoril neoddeliteľnú súčasť života panovníkov a pokojné obdobia bez vojen boli skôr výnimkou. Autorka nám približuje aj súkromie protagonistov, kde často tvrdá výchova a nanútené sobáše vyústili do katastrofy. Tak to bolo v prípade Filipa II., ktorý je z histórie známy ako necitlivý človek a ktorého tragédia osobného života prinútila obrniť sa železným pancierom. Ani rakúska cisárovná Alžbeta nenašla šťastie po boku Františka Jozefa a tragický osud stihol aj jej syna Rudolfa. Grössingovej portréty historických osobností sú ideálnou možnosťou, aby sme lepšie pochopili zložité historické súvislosti a cez pútavý čitateľský útvar prenikli do sveta významných panovníkov.

Korunní princ Rudolf, senzitivní, všestranně nadaný, ale zároveň nevyrovnaný mladý muž trpěl nezájmem matky a citovým chladem otce. Jeho rozporuplnou osobnost nepochybně neblaze ovlivnila i fanaticky tvrdá výchova vrchního hofmistra, generálmajora hraběte Gondrecourta. Tento komisní člověk nejhoršího druhu neměl o výchově dětí ani potuchy a nemalou měrou se podepsal na neurotickém charakteru mladého prince, který vyústil až v tragédii Mayerlingu.