Aristofanes Poradie kníh

Aristofanes sa vo svojej tvorbe často zaoberal ženskými témami, čím sa dotýkal citlivých otázok spoločenského života, ako sú náboženstvo, demokracia a rovnosť. Mal vyhranený názor na iných dramatikov, najmä na Euripida, ktorého viackrát kritizoval. Najviac sa zameriava na Euripidovu postavu v Sviatku žien, kde sa na tajnom náboženskom sviatku Thesmoforií, určenom len pre ženy, objavuje Mnesilochos, príbuzný Euripida, ktorý sa snaží obhajovať svojho príbuzného. V snahe zachrániť sa pred nebezpečenstvom využíva rôzne lestí. V ďalšej ženskej hre Ženy na sneme Aristofanes skúma, ako by vyzerala demokracia, keby sa jej moci ujali ženy. Autor sa zamýšľa nad tým, aké by boli ich priority pri spravovaní štátu a aké problémy by museli riešiť, aby dosiahli skutočné blaho. Kriticky poukazuje na úskalia demokracie a na to, čo je možné, ak sa zídu vhodné okolnosti. Publikáciu dopĺňa piata časť komplexnej štúdie Miloslava Okála, ktorá sa zaoberá poéziou a hudbou v kontexte Aristofanovej doby.

Po slávnych víťazstvách svojich predkov sa Gréci nakoniec pustili do vzájomnej vojny, nazývanej peloponézska. Jedna z najstarších Aristofanových komédií Acharňania sa obracia k tejto téme a poukazuje na nezmyselnosť hrdinstva jedných, ktorí sú pod vplyvom mocných odhodlaní vrhať sa s prudkosťou do vojny, a prefíkanosť druhých, ktorí dokážu i v najkrutejších a najrozbúrenejších časoch nájsť spôsob, aby si na úkor iných užívali rozkoše a pohodlný život. V Jazdcoch sa Aristofanes púšťa do kritiky politikov a jednej zo stránok demokracie, boja o moc vo voľbách. Poukazuje na demagógiu a prostriedky, ktoré sú politici ochotní používať pre dosiahnutie úspechu, no tiež sa vysmieva z naivity ľudu, ktorý sa ochotne necháva klamať, ale snaží sa zdôrazniť i to, že ak si už musí niektorého z nich vybrať, mal by voliť aspoň menšie zlo. Jazdci sú Aristofanovou najostrejšou a najlepšou politickou satirou. Publikáciu dopĺňa prvá časť komplexnej štúdie Miloslava Okála Aristofanes a aténska demokracia, preberajúca dôležité historické udalosti a zloženie aténskeho obyvateľstva.

Aristofanes bol zarytým odporcom vojny, čo vyjadruje vo viacerých hrách. Azda najsilnejšie prianie po mieri, v časoch krutej peloponézskej vojny, cítiť v jeho hre Mier. V hre nás privádza medzi bohov s cieľom nájsť a oslobodiť bohyňu mieru, ktorá sa kdesi podela, a prinavrátiť do života ľudí radosť, radovánky a oslavy, ktoré ľud požíva v časoch bez vojen. Tiež pranieruje tých, ktorým vojna prináša prospech a vyhovuje im a konfrontuje ich s inými, ktorí majú zase potešenie z mieru. Ďalšia oblasť, ktorej Aristofanes venuje pozornosť, je rozdelenie bohatstva medzi aténsky ľud. Tejto téme sa venuje v hre Plutos. Zamýšľa sa v nej nad tým, že bohatstvo je nespravodlivo rozdelené medzi ľudí, čo pripisuje slepote jeho boha Pluta, ktorá konečne vyhovuje i ostatným bohom. Čo by sa asi tak mohlo stať po vyliečení Pluta zo slepoty, nám ukazuje vo svojej hre. Publikáciu dopĺňa tretia časť komplexnej štúdie Miloslava Okála Aristofanes a aténska demokracia, zaoberajúca sa vojenstvom a zahraničnou politikou.

Grécka vzdelanosť, formovaná filozofiou, mala zásadný vplyv na kultúru a progresívny rozvoj Európy. Učenci zakladali filozofické školy, ktoré sa stali centrami učenosti, pričom Atény sa pýšili významnými osobnosťami ako Sokrates, Platon a Aristoteles. Aristofanes vo svojich Oblakoch kritizuje Sokrata a sofistiku, ktorú považoval za nebezpečnú, aj keď prispela k rozvoju filozofie. V tejto hre pranieruje metódy sofistiky a ukazuje, že aj dobré hodnoty musia niekedy využiť sofistické prostriedky na boj so zlými praktikami. Sám autor považoval Oblaky za svoju najlepšiu hru. Aténčania si veľmi vážili súdnictvo a aktívne sa zapájali do súdnych procesov. Aristofanes v hre Osy zobrazuje sudcov, ktorí sa stávajú závislými na pojednávaniach, pričom ich syn sa snaží napraviť jedného z nich. Hra humoristicky odhaľuje problémy súvisiace so súdením, ktoré boli pre Aténčanov obľúbenou činnosťou. Publikáciu dopĺňa komplexná štúdia Miloslava Okála, ktorá sa zaoberá politikmi demokratickej a aristokratickej strany a demokratickými inštitúciami.

Vo svojom diele Vtáci nás Aristofanés zavádza do nebeských výšin, kde lietajú iba vtáci a budujú si svoj nový svet. V diele Žaby zasa autor zostupuje do podsvetia, aby vrátil k životu na zemi Euripida, Sofokla či Aischyla, keď krátko pred napísaním tejto hry opustili pozemský svet Euripides a Sofokles. Publikáciu dopĺňa štúdia Miloslava Okála Aristofanes, jeho doba a dielo, ktorá podrobne rozoberá tvorbu Aristofana, hovorí o vývoji starej atickej komédie, v stručnosti vysvetľuje všetky zachované Aristofanove hry a zaoberá sa jeho životom a vplyvmi doby, v ktorej žil, na jeho dramatické umenie.

Aristofanes zaujímal kritický pohľad na všedné, opakované stvárňovanie komických scén, ktoré sám odmietal. Hľadal námety, ktorými by sa od iných komikov líšil svojou originalitou a zároveň poukazoval na spoločenské problémy jeho doby. Dlhotrvajúca peloponézska vojna, ktorej zastaveniu nepomáhali ani snahy umiernených politikov o uzavretie dlhodobého mieru, nedala Aristofanovi pri jeho tvorbe pokoja. Negatívny postoj voči vojne sa snažil vnášať do svojich komédií a neschopnosť politikov dohodnúť sa na mieri a udržiavať ho mimoriadne originálnym spôsobom zobrazil vo svojej hre Lysistrata. Ukazuje v nej, že muži zrejme nedokážu žiť v mieri a bez vojny. Čo by ich teda mohlo donútiť uzavrieť mier a skončiť nekonečné obdobie stále sa roznecujúcich bojov? Aristofanes na to prišiel vo svojej komédii – no predsa ženy! Keď sa muži nedokážu dohodnúť a spoločne zložiť zbrane, začnú ženy rozmýšľať, ako by k tomu mužov donútili. Ony predsa majú rovnako silné zbrane ako muži. Ako svoje zbrane ženy použijú počas vojny na mužov, nám Aristofanes ukazuje vo svojej jedinečnej a veľmi obľúbenej Lysistrate. Publikáciu doplna štvrtá časť komplexnej štúdie Miloslava Okála Aristofanes a aténska demokracia, zaoberajúca sa výchovou, filozofiou a náboženstvom.