Tvrdú životnú realitu spojenú s vedeckou fantáziou a mýtmi predstavuje román Deň dlhší ako ľudský vek. Dej sa odohráva počas jedného dňa. Do toto rámca vložil autor mýtické legendy, tragické osudy jednotlivcov v časoch kultu osobnosti i problémy výskumu nových planét. Keď chce hlavnápostava, železničiar EDRGEJ, splniť poslednú vôľu svojho priateľa a pochovať ho na starobylom, mýtmi opradenom cintoríne, stretne sa s prekážkami, pretože cintorín je v zakázanom pásme kozmodrómu. Paralelne s touto realistickou líniou rozvíja sa vedeckofantastická. Posádka kozmickej lode Parita nadviaže spojenie s mimozemskou civilizáciou. No pozemšťania sa boja kontaktu s touto omnoho vyspelejšou planétou, preto s kozmonautami prerušia spojenie. Prelínaním časových rovín chce autor poukázať na svet plný protirečení, kde vládne nespravodlivosť, egoizmus a ľahostajnosť. Využitím starej povesti o zajatcoch mankurtoch, ktorí po krutom mučení stratia pamäť (mankurt zbavený vlastného ja mal z praktického hľadiska celý rad predností. Bol rovnocenný s nemým hoviadkom, čiže úplne pokorný a neškodný). Apeluje na ľudstvo, aby nezabúdalo na tyraniu, útlak. Zdôrazňuje, že každý človek je zodpovedný za osud naššej planéty.
