Herbert George Wells (* 21. september 1866, Bromley, Spojené kráľovstvo – † 13. august 1946, Londýn ), bol anglický spisovateľ. Spolu s francúzskym spisovateľom Julesom Verneom je nazývaný "otec science fiction". Pôvodným povolaním bol chemik.
Progresívny manifest slávneho intelektuála z roku 1940 inšpiroval znenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv a ešte aj dnes s nadčasovou platnosťou znie jeho volanie, aby sme sa k nášmu druhu postavili s patričnou zodpovednosťou a od politikov žiadali slobodu, rovnosť, spravodlivosť a jasnú víziu toho, za čo bojujeme. Alebo možno ešte lepšie, nech vypadnú.
Najznámejšia kniha svetového sci-fi autora je dramatickým príbehom okupácie Zeme mimozemšťanmi, ktorých planéta už bola preľudnená, preto pre seba hľadajú nové územia. Ťažiskovou lokalizáciou deja je Londýn, kde vypukne neúprosná panika a boj o preži tie pred neznámymi smrtonosnými zbraňami. Zakladateľ modernej sci-fi literatúry nimi vniesol do hry vtedy ešte neznáme laserové zbrane. Panike prepadla i armáda. Román je písaný takmer dokumentárnym štýlom, možno povedať, že ide o denník hlavného hrdinu, ktorý udalosti mapuje cez prizmu osudu jednotlivca a jeho blízkych v katastrofickej, maximálne vyhrotenej situácii. Tá odhaľuje charaktery hlavných postáv v medzných situáciách a strháva vírom neočakávaného druhu nebezpečenstva. Hoci od Wellsových čias pribudlo množstvo podobnej katastrofickej sci-fi literatúry, Vojna svetov si svojou prelomovosťou vydobyla zaslúžené miesto medzi klasickými dielami. 1. slovenské vydanie.
Ostrov doktora Moreaua je jeden z prvých románov dnes už klasického anglického autora žánru vedecko-fantastickej literatúry Herberta Georgea Wellsa. Román podáva príbeh stroskotanca Prendicka, ktorého pred istou smrťou zachráni čln doktora Moreaua. Hoci román patrí medzi rané diela tohto klasika sci-fi literatúry, nesie významné morálne a filozofické posolstvo. Predovšetkým preto, že skúma hranice medzi morálnym a nemorálnym konaním človeka. Doktor Moreau sa utiahne na pustý ostrov, aby robil po kusy na zvieratách, pri ktorých ich nevýslovne mučí, ale svoje konanie ospravedlňuje vyšším záujmom záujmom vedeckého poznania. Takýmto počínaním sa stáva pre svoje skonštruované stvorenia akýmsi Bohom, čo otvára pole premýšľaniu nad vzťahom moci a jej správneho používania či zneužívania. V neposlednom rade sa otvára analógia so súčasnosťou, keď v rámci genetického inžinierstva a klonovania existuje reálna možnosť robiť obdobné pokusy, hoci v inom zmysle, než ako zamýšľal Wells. Aj to nastavuje určité kritické zrkadlo súčasnej civilizácii a vede ako inštitúcii, aby si ľudstvo určilo hranice medzi normálnym vedeckým skúmaním a takým, kde by sa nové poznatky mohli zneužiť alebo vymknúť spod kontroly vedcov.
Herbert George Wells, anglický prozaik konca 19. a prvej polovice 20. storočia, bol autorom známych science-fiction románov a viacerých náučno-populárnych kníh, ktoré sa zaoberali aktuálnymi politickými témami. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí Vojna svetov, Stroj času a Neviditeľný. Po prvej svetovej vojne napísal monumentálne trojzväzkové dielo Náčrt histórie sveta, z ktorého vznikla kratšia verzia pod názvom Stručné dejiny sveta. Tieto dielo, vydané v roku 1922, predstavuje podrobný opis fyzického, duchovného a intelektuálneho vývinu ľudstva, pričom zaznamenáva kľúčové udalosti histórie. Wells osvetľuje kontinuitu dejín a vyzýva čitateľov, aby uvažovali o dôsledkoch budúceho rozvoja spoločnosti na základe vtedajšieho vedeckého poznania. Dielo poskytuje prehľad o jednotlivých obdobiach histórie a významných udalostiach takmer encyklopedickým spôsobom, pričom si zachováva pohľad anglického prozaika a ľavicového intelektuála. Je vhodné pre mladú generáciu, študentov, ako aj pre profesionálov zaoberajúcich sa históriou a literatúrou, pričom určite obohatí knižnice a prácu prekladateľov, redaktorov a novinárov.
Román legendárneho amerického spisovateľa považovaného za zakladateľa modernej sci-fi. Talentovaný vynálezca Griffin vynájde metódu, ako učiniť živú hmotu neviditeľnú. Tento objav skúša sám na sebe, no zabúda, čím môže prispieť ľudstvu a pomocou svojho objavu chce získať moc a terorizovať ľudí.....
Katastrofický román od zakladateľa modernej sci-fi literatúry. Dielo sa stalo známe aj po tom, ako sa v roku 1938 vysielalo ako rozhlasová hra. Prvé dve tretiny vysielania boli prezentované ako spravodajstvo, čo spôsobilo paniku, lebo niektorí poslucháči uverili, že ide o skutočnú katastrofu. Sci-fi zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná prvá část publikace: Herbert George Wells. Vojna svetov. „Bibliotheka“, účastinárska spoločnosť. Bratislava 1933. 206 s. Vladimír Roy preložil.
Katastrofický román od zakladateľa modernej sci-fi literatúry. Dielo sa stalo známe aj po tom, ako sa v roku 1938 vysielalo ako rozhlasová hra. Prvé dve tretiny vysielania boli prezentované ako spravodajstvo, čo spôsobilo paniku, lebo niektorí poslucháči uverili, že ide o skutočnú katastrofu. Sci-fi zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná druhá část publikace: Herbert George Wells. Vojna svetov. „Bibliotheka“, účastinárska spoločnosť. Bratislava 1933. 206 s. Vladimír Roy preložil.