Herbert George Wells Poradie kníh

Predstavte si, že existuje planéta, kdesi ďaleko za Síriusom , ktorá je identickou kópiou Zeme s rovnakou geografiou, kde všetci obyvatelia Zeme existujú duplicitne, avšak disponujú inými5 Tradíciami, znalosťami, oblečením, spotrebičmi a podobne. Na takejto planéte žije naša lepšia. dokonalejšia kópia. Poriadok dobrovoľného šľachtického rádu tzv. samurajov ako vláda Svetového štátu, ktorá je dynamická, nestatická, s cieľom vyriešiť otázky pokroku a politickej stability – taká je v stručnosti Moderná Utópia (1905) viktoriánskeho sci-fi vizionára H.G.Wellsa, autora dnes už legendárnych ( a neraz aj mimoriadne úspešne sfilmovaných) diel ako Stroj času (1895), Ostrov doktora Moreaua (1986), Neviditeľný muž (1897) či vojna svetov (1898). Autor- futurista, Shakespeare sci-fi žánru, vizionársky predvídal celý rad vynálezov, napr. nástup lietadiel a tankov, cestovanie do vesmíru, jadrové zbrane, satelitné televízie, náznak webovej siete , laser, stroj času, neviditeľnosť, biologické inžinierstvo – vivisekciu, mimozemskú inváziu – teda motívy, ktoré sa neskôr stali súčasťou žánru sci-fi knihách a filmoch, ale mnohé aj súčasťou reality. Predpovedal sexuálnu revolúciu, svetovú vojnu aj nebezpečenstvo rasových teórií. Možno ho zaradiť medzi najväčších sci-fi vizionárov a utopistov. Projektoval utópie aj dystópie, ukázal tak nádeje, ako aj sklamania, ktoré priniesli a môžu priniesť technológie. Poučí sa ľudstvo z Welsových varovaní?

Progresívny manifest slávneho intelektuála z roku 1940 inšpiroval znenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv a ešte aj dnes s nadčasovou platnosťou znie jeho volanie, aby sme sa k nášmu druhu postavili s patričnou zodpovednosťou a od politikov žiadali slobodu, rovnosť, spravodlivosť a jasnú víziu toho, za čo bojujeme. Alebo možno ešte lepšie, nech vypadnú.

Katastrofický román od zakladateľa modernej sci-fi literatúry. Dielo sa stalo známe aj po tom, ako sa v roku 1938 vysielalo ako rozhlasová hra. Prvé dve tretiny vysielania boli prezentované ako spravodajstvo, čo spôsobilo paniku, lebo niektorí poslucháči uverili, že ide o skutočnú katastrofu. Sci-fi zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná prvá část publikace: Herbert George Wells. Vojna svetov. „Bibliotheka“, účastinárska spoločnosť. Bratislava 1933. 206 s. Vladimír Roy preložil.

Katastrofický román od zakladateľa modernej sci-fi literatúry. Dielo sa stalo známe aj po tom, ako sa v roku 1938 vysielalo ako rozhlasová hra. Prvé dve tretiny vysielania boli prezentované ako spravodajstvo, čo spôsobilo paniku, lebo niektorí poslucháči uverili, že ide o skutočnú katastrofu. Sci-fi zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná druhá část publikace: Herbert George Wells. Vojna svetov. „Bibliotheka“, účastinárska spoločnosť. Bratislava 1933. 206 s. Vladimír Roy preložil.

Herbert George Wells, anglický prozaik konca 19. a prvej polovice 20. storočia, bol autorom známych science-fiction románov a viacerých náučno-populárnych kníh, ktoré sa zaoberali aktuálnymi politickými témami. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí Vojna svetov, Stroj času a Neviditeľný. Po prvej svetovej vojne napísal monumentálne trojzväzkové dielo Náčrt histórie sveta, z ktorého vznikla kratšia verzia pod názvom Stručné dejiny sveta. Tieto dielo, vydané v roku 1922, predstavuje podrobný opis fyzického, duchovného a intelektuálneho vývinu ľudstva, pričom zaznamenáva kľúčové udalosti histórie. Wells osvetľuje kontinuitu dejín a vyzýva čitateľov, aby uvažovali o dôsledkoch budúceho rozvoja spoločnosti na základe vtedajšieho vedeckého poznania. Dielo poskytuje prehľad o jednotlivých obdobiach histórie a významných udalostiach takmer encyklopedickým spôsobom, pričom si zachováva pohľad anglického prozaika a ľavicového intelektuála. Je vhodné pre mladú generáciu, študentov, ako aj pre profesionálov zaoberajúcich sa históriou a literatúrou, pričom určite obohatí knižnice a prácu prekladateľov, redaktorov a novinárov.

Ostrov doktora Moreaua je jeden z prvých románov dnes už klasického anglického autora žánru vedecko-fantastickej literatúry Herberta Georgea Wellsa. Román podáva príbeh stroskotanca Prendicka, ktorého pred istou smrťou zachráni čln doktora Moreaua. Hoci román patrí medzi rané diela tohto klasika sci-fi literatúry, nesie významné morálne a filozofické posolstvo. Predovšetkým preto, že skúma hranice medzi morálnym a nemorálnym konaním človeka. Doktor Moreau sa utiahne na pustý ostrov, aby robil po kusy na zvieratách, pri ktorých ich nevýslovne mučí, ale svoje konanie ospravedlňuje vyšším záujmom záujmom vedeckého poznania. Takýmto počínaním sa stáva pre svoje skonštruované stvorenia akýmsi Bohom, čo otvára pole premýšľaniu nad vzťahom moci a jej správneho používania či zneužívania. V neposlednom rade sa otvára analógia so súčasnosťou, keď v rámci genetického inžinierstva a klonovania existuje reálna možnosť robiť obdobné pokusy, hoci v inom zmysle, než ako zamýšľal Wells. Aj to nastavuje určité kritické zrkadlo súčasnej civilizácii a vede ako inštitúcii, aby si ľudstvo určilo hranice medzi normálnym vedeckým skúmaním a takým, kde by sa nové poznatky mohli zneužiť alebo vymknúť spod kontroly vedcov.