Veľký brat a veľká sestra : (o strate skutočnosti v ideológii reálneho socializmu)
Veľký brat a veľká sestra







Veľký brat a veľká sestra
Koniec nehybnosti je súbor úvah vo forme občasných denníkových zápiskov od Silvestra 1987 do konca februára 1989. V tom istom roku vyšla kniha aj v samizdate. Milanovi Šimečkovi bolo už v tom čase jasné, že veľké dejiny sa dali na pochod. Svojimi glosami podal výrečné svedectvo o atmosfére prednovembrového roku 1988 a zachytil pozvoľný pád normalizačného režimu a zdanlivo nehybnú atmosféru v spoločnosti. V diele formuluje jasnú predstavu pluralitnej spoločnosti ako jedinej možnej cesty k demokracii.
Text knihy Obnovenie poriadku vznikal v rokoch 1975-77 a je brilantnou analýzou normalizačného režimu, ktorý v Československu po uvoľnených šesťdesiatych rokoch znovu nastolil „poriadok“. Milan Šimečka vychádzal z premisy, že zdanlivé obnovenie poriadku sa uskutočnilo za cenu duchovnej a mravnej krízy spoločnosti, ktorú tak fakticky deštruovalo. Súčasťou tohto procesu bol systematický nátlak na ľudí a z neho klíčiaci strach z existenčného ohrozenia, ale aj ľahostajnosť, chamtivosť, zrada a konformizmus.
Kniha vznikala v období normalizačnej šede v rokoch 1983 – 84 a zaradila sa medzi zásadné texty československého disentu. Ide o súbor meditatívnych fejtónov, v ktorých prestáva platiť „veľká dejinnosť“. Milan Šimečka hovorí o zmysle „malej dejinnosti“, o zmysle ľudského života ako východiska, z ktorého vyviera, rodí sa a utváratá veľká. Stratégia kruhovej obrany je stále jednou z možností, ako chrániť naše sny a životy. Nenechať sa zomlieť, spojiť sa okolo toho, čo je pre dôstojnosť ľudského života nutné ubrániť.